StoryEditor

Prečo v Česku a na Slovensku majú úspech strany jedného muža?

30.10.2017, 09:37
České voľby suverénne ovládlo hnutie ANO miliardára slovenského pôvodu Andreja Babiša.

Hnutie, ktoré získalo takmer 30 percent hlasov, je pritom ešte stále relatívnym politickým nováčikom – vzniklo iba v roku 2012. Stranou, ktorá stojí a padá na jednom mužovi, je rovnako Okamurova Sloboda a priama demokracia. Volebný úspech do značnej miery závisí od lídra aj v prípade strany Smer slovenského premiéra Roberta Fica. Podobne to u nás bolo v minulosti s Hnutím za demokratické Slovensko trojnásobného expremiéra Vladimíra Mečiara. Do politického prepadliska dejín zamierila aj kedysi suverénna SDKÚ, ktorá po odchode jej zakladateľa a dvojnásobného expremiéra Mikuláša Dzurindu balansuje na hranici prežitia. Vo vlaňajších voľbách získala len 0,26 percenta.

Obmena lídrov
Kým v našom parlamente dnes okrem Slovenskej národnej strany nesedí žiadne politické zoskupenie, ktoré by v priebehu svojej histórie prešlo vedením viacerých lídrov, v Česku o hlasy v každých voľbách súperí ľavicová sociálna demokracia a komunisti s pravicovou ODS a TOP 09.
Stále to však nie je tradícia, aká vládne povedzme v Rakúsku medzi ľudovcami a sociálnymi demokratmi, či v Nemecku medzi kresťanskou a sociálnou demokraciou. „Tento jav je typický pre nevyzreté demokracie. Nie je to len prípad strednej Európy či postkomunistického priestoru. Vidíme ho napríklad v Južnej Amerike, ale občas i v krajinách ako je Španielsko alebo Portugalsko. Z času na čas sa tam v minulosti dostali k moci lídri, ktorí príliš demokraticky nevystupovali,“ zdôrazňuje Jiří Pehe.
Politológ pripomenul, že na Slovensku, v Česku aj Maďarsku uspeli muži, ktorí použili podobné metódy na získanie moci, avšak ich politika je rozdielna. Napríklad u našich južných susedov vládne dlhé roky Viktor Orbán, ktorý začínal ako liberál, ale postupne sa z neho stal pravicový populista. Trochu iný prípad je Poľsko, kde je vláda Práva a spraviodlivosti ideologicky zakotvená v konzervatívnom nacionalizme. Nejde tam však o populizmus.

Otázka času
Podľa Peheho je pritom len otázkou času, kedy sa systém tradičných strán presadí aj v našich krajinách. „Teória hovorí, že trvá asi 60 rokov, teda zhruba dve až tri generácie, kedy sa aj z autoritárskej krajiny stane skutočná demokracia. Nejde tu len o procedurálny proces. Štát musí prejsť viacerými krízami, generačnými výmenami aj nedemokratickými prejavmi, ako bol u vás kedysi mečiarizmus či teraz v Maďarsku orbánizmus,“ podčiarkol Pehe.
Tieto etapy však podľa neho vždy trvajú len niekoľko rokov a v konečnom dôsledku môžu tradičným demokratickým stranám len pomôcť v ich obrode. Prevetrajú totiž staré skostnatené štruktúry a prinesú na čelo strán nové vedenie, ktoré dokáže do ich politiky vohnať čerstvý vzduch.

01 - Modified: 2024-05-13 18:53:05 - Feat.: - Title: Pri Jihlave spadlo malé lietadlo, pilot nehodu neprežil 02 - Modified: 2024-05-13 13:50:03 - Feat.: - Title: V súvislosti s čiernym kašľom zomreli v Česku ďalší dvaja seniori, nakazené sú tisíce ľudí 03 - Modified: 2024-05-13 08:17:19 - Feat.: - Title: Pozor na falošné lístky. Priekupníci mali na hokejových majstrovstvách sveta oklamať stovky fanúšikov 04 - Modified: 2024-05-13 05:07:32 - Feat.: - Title: V Litve volia prezidenta, do druhého kola postupujú Nauséda a Šimonytéová 05 - Modified: 2024-05-12 19:57:11 - Feat.: - Title: Prvé kolo prezidentských volieb v Litve malo vysokú účasť, vedie doterajšia hlava štátu
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
14. máj 2024 11:08