StoryEditor

Čo zmení novela Zákonníka práce

- Zvýšiť sa má ochrana osobných údajov. Ich spracovanie bude možné buď so súhlasom príslušnej osoby, alebo na inom základe ustanovenom zákonom. Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať iba tie údaje, ktoré súvisia s jeho prácou, kvalifikáciou a skúsenosťami. Nesmie ho bez jeho súhlasu sledovať a nesmie mu kontrolovať súkromné listy.

- Presne sa vymedzuje pojem "závislá práca". Ak niekto splní všetky jej body, bude musieť byť zamestnancom. Takúto podmienku podľa odhadov splní iba malé percento živnostníkov. Drvivá väčšina z nich tak bude môcť zostať pracovať tak, ako doteraz.
(definícia Závislej práce - Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.)

- Vo väčšine prípadov sa umožní dohodnúť si so zamestnancom výhodnejšie pracovné podmienky, ako ustanovuje Zákonník práce alebo iný zákon.

- Ak agentúra dočasného zamestnávania vyšle pracovníka do iného členského štátu Európskej únie, tak jeho mzdové podmienky pri vyslaní na dobu kratšiu ako šesť mesiacov, alebo medzi vyslaniami sa riadia právom štátu, v ktorom pracuje. To isté platí, aj pre prípady, keď má zabezpečenú primeranú ochranu v rámci kolektívnej zmluvy. Doteraz mohli byť v týchto prípadoch mzdy nižšie ako u riadnych zamestnancov firmy.

- Výslovne sa zakazuje detská práca podľa pravidiel Európskej únie.

- Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia.

- V prípade prijatia pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, musí tieto zamestnávateľ vydať až po dohode so zástupcami zamestnancov.

- Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa bude považovať zamestnanec uznaný za invalidného, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

- Zakáže sa, aby v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu bolo možné dohodnúť skúšobnú dobu.

- Pracovný pomer na určitú dobu bude možné dohodnúť najdlhšie na tri roky a v rámci troch rokov ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát. Nemalo by sa to týkať zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

- Zamestnanci pracujúci na plné úväzky a tí, ktorí pracujú na kratší pracovný čas, by mali mať rovnakú ochranu pred prepustením. Pracovný pomer na kratší pracovný čas sa bude dať ukončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu iba v prípade, ak kratší pracovný čas predstavuje rozsah najviac 15 hodín týždenne. Výpovedná doba sa upravuje z 15 dní na 30 dní.

- Zavádza sa nový typ práce - telepráca. Takýto zamestnanec nesmie byť znevýhodnený oproti klasickému. Neplatia však napríklad rozvrhy pracovných hodín, mzda za nadčasy či náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka.

- Ak firma financuje výchovu zamestnanca v učebnom alebo študijnom odbore, a ten sa u nej nezamestná, jeho skutočný zamestnávateľ bude musieť náklady na túto výchovu zaplatiť bez ohľadu na to, či túto kvalifikáciu zamestnanca využije, alebo nie. Platí sa pomerná časť nákladov podľa odpracovaného času, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak. Týka sa to predovšetkým žiakov učilíšť.

- Pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi sa šesťmesačné obdobie, keď mzdové podmienky prideleného zamestnanca nemusia byť rovnako priaznivé, ako plat zamestnanca kmeňového, skráti na tri mesiace. Zamestnávateľ môže dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody. Dohoda musí byť písomná.

- Ak zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy a nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac.

- Zamestnávateľ nebude môcť okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v lehote jedného mesiaca. Tá sa predĺži na dva mesiace.

- Zruší sa ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer na určitú dobu aj bez uvedenia dôvodu. V takomto prípade mal zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za dobu, po ktorú mal trvať pracovný pomer.

- Zamestnávateľ bude musieť prerokovať začatie hromadného prepúšťania priamo so zamestnancami, ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Ak o hromadnom prepúšťaní rozhodne "riadiaci zamestnávateľ" v inom členskom štáte Európskej únie, informačnú povinnosť má vždy bezprostredný zamestnávateľ, ktorý znáša aj dôsledky neplnenia povinností vyplývajúcich z uplatnenia hromadného prepúšťania.

- Zamestnancovi, s ktorým skončil zamestnávateľ pracovný pomer výpoveďou, alebo ktorý nevykonáva prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania, ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu, patrí odstupné pri skončení pracovného pomeru vo výške najmenej desaťnásobku priemerného zárobku.

- Znižuje sa, prípadne sa nepriznáva zamestnancovi náhrada mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov. Podmienkou zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde.

- Mužom a ženám sa poskytuje za rovnakú prácu rovnaká mzda.

- Zamestnanec nie je obmedzený pri výkone zárobkovej činnosti, ktorá je podobná s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa. V súčasnosti na to potrebuje súhlas zamestnávateľa.

- Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. V súčasnosti je pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín týždenne. V kalendárnom roku sa teraz môže nariadiť zamestnancovi práca nadčas v rozsahu najviac 150 hodín a nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov nasledujúcich za sebou.

- Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas v týždni na základe jeho prerokovania so zástupcami zamestnancov.

- Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva za sebou nasledujúce týždne, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú inak rozvrhnúť pracovný čas.

- Organizácia práce musí brať do úvahy zásadu prispôsobenia práce zamestnancovi a umožnenie zosúladenia pracovného a rodinného života.

- Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok, je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.

- Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.

- Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4.

- Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna. Za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

- Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

- Do počtu hodín prípustnej práce nadčas v roku nezahŕňa sa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri naliehavých opravárskych prácach, či prácach bez vykonania ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu.

- Do mzdy sa nezahŕňa mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

- Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými sa dá dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však 150 hodín ročne.

- Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas.

- Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu mzdová kompenzácia najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku.

- Ak zamestnanec vyrobí svojou chybou nepodarok, za takúto prácu mzdu dostane. Zodpovedá však za škody, ktoré spôsobil zamestnávateľovi.

- Rozsah zrážok, ktoré môže zamestnávateľ vykonať bez súhlasu zamestnanca, sa rozširuje o možnosť zraziť vyplatené odstupné alebo jeho časť, ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného.

- Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a ich zmeny vykonáva až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak k dohode nedôjde, rozhodne o nich príslušný inšpektorát práce.

- Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku za účasť na rekondičných pobytoch, povinných lekárskych prehliadkach a za účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

- Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku za účasť na darovaní krvi a darovaní iných biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas - za čas cesty k odberu a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ to zasahuje do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu 96 hodín zasahujúcu do pracovného času od nástupu cesty k odberu.

- Zamestnanci, ktorí súčasne študujú na konzervatóriu, budú mať nárok na pracovné voľno, a to na prípravu a vykonanie absolutória.

- Pracujúci študent má nárok na 40 dní plateného voľna na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok.

- Zamestnanec dostane platené voľno na deň svojej svadby. Predtým bolo toto voľno neplatené. Bez nároku na náhradu mzdy môže ísť po novom aj na svadbu dieťaťa a rodiča.

- Kvôli dôležitým osobným prekážkam sa rozširuje právo zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj s náhradou mzdy.

- Čas na vybavenie dôležitých osobných prekážok v práci vyplýva z pracovného času. Ak je to 40 hodín týždenne, jeden deň je osem hodín, náhrada mzda je rovnaká ako priemerný zárobok.

- Absencia pre osobné prekážky sa započítava do dovolenky.

- Odborová organizácia môže požiadať o prerušenie prevádzky, ak zistí nedostatky, ktoré by mohli viesť k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia.

- Zamestnávateľ má právo uzatvoriť so zamestnancom dohodu o rozširovaní kvalifikácie, ak náklady na túto kvalifikáciu presiahnu 50-tisíc korún.

- Ak zamestnanec neupozorní na riziko vzniku škody a táto škoda následne vznikne, zamestnávateľ od neho môže požadovať náhradu až do výšky štvornásobku priemerného platu. Osobné a majetkové pomery sa pri jej stanovení zohľadňovať už nebudú.

- Zvyšuje sa rozsah náhrady škody, ktorú spôsobila nedbanlivosť zamestnanca. Zamestnávateľ si však za škodu môže pýtať menej.

- Návrh "dohody o pracovnej činnosti" sa bude uzatvárať za presne stanovených podmienok. Pri dohode o vykonaní práce sa stanovil ročný limit na 350 hodín.

- Na pracovisko môže vstúpiť aj odborár, ktorý nie je zamestnancom, no zamestnancov zastupuje. Zamestnávateľ o tom musí vedieť. Zástupca odborárov musí dodržiavať vnútorné, bezpečnostné a iné predpisy firmy.

- Ak u jedného zamestnávateľa pôsobí viac odborových organizácií, vzťahy medzi nimi už neupravuje Zákonník práce, ale Zákon o kolektívnom vyjednávaní.

- Zamestnávateľ by mal mať dostatočný čas na to, aby sa dohodol so zástupcami zamestnancov, kedy vykonajú kontrolu pracovnoprávnych predpisov. Kontrola má byť na základe ich podnetov.

- Zákon bude chrániť odborárov. Má sa tým predísť prepúšťaniu z dôvodu ich postavenia. Novela navrhuje predĺžiť ochranu zástupcov zamestnancov z pol roka na jeden rok.

- Zamestnávateľ môže člena odborovej organizácie, zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka prepustiť len so súhlasom zástupcov zamestnancov.

- Do zákonníka sa vracia možnosť uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti s rozsahom do 10 hodín týždenne na obdobie jedného roka. Zvyšuje sa rozsah práce, ktorú je možné vykonávať na základe dohody o vykonaní práce, zo súčasných 300 hodín na 350 hodín ročne.

- Voľno pre odborárov by po novom mali zamestnávatelia, ktorí majú vo firme menej ako 50 odborárov, poskytnúť aspoň jednému ich zástupcovi vo výške štyri hodiny mesačne. Pri 50 až 100 odborároch vo firme by mal mať ich zástupca 12 hodín voľna, a pri viac ako 100 odborároch 16 hodín voľna mesačne.

- Zdravotníci budú môcť pracovať viac ako 48 hodín týždenne. So zamestnávateľom bude sa môcť dohodnúť práca nadčas na zabezpečenie plynulého výrobného procesu aj v niektorých rizikových odvetviach, napríklad v ťažobnom a strojárskom priemysle.

- Zavádza sa súbeh vyplácania odstupného súčasne s čerpaním výpovednej lehoty pri prepustení zamestnanca z organizačných dôvodov.

01 - Modified: 2003-06-01 17:37:27 - Feat.: 0 - Title: Foto vydania HN - 2, 6, 2003 02 - Modified: 2003-06-01 17:49:57 - Feat.: 0 - Title: Titulka 2. 6. 2003 - číslo 22/2003 03 - Modified: 2003-06-01 20:13:53 - Feat.: 0 - Title: Americký prezident vyzval na transatlantickú jednotu
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
02. máj 2024 07:50