StoryEditor

Estónsko je zaujímavé aj ako most na trhy okolitých štátov

26.10.2003, 23:00
Minimálne zásahy do zahraničnoobchodných transakcií sú jedným z hlavných princípov obchodnej politiky Estónska. Krajina sa teší veľkému prílevu zahraničných investícií. Viaceré opatrenia, slúžiace na reštrukturalizáciu ekonomiky, zosúladenie s ekonomikou Európskej únie a dosiahnutie jej štandardov, majú nepriaznivý dosah na miestne obyvateľstvo. Uvádza slovenské ministerstvo hospodárstva. Podľa estónskej vlády je to však jediná cesta na splnenie všetkých kritérií pre vstup do EÚ.

Estónska ekonomika je označovaná za pomerne flexibilnú s dobre rozvinutou finančnou a bankovou sférou. Medzinárodná ratingová agentúra Fitch Ratings zvýšila minulý týždeň hodnotenie dlhodobých záväzkov Estónska v zahraničnej mene zo stabilného na pozitívny. Agentúra vyzdvihla okrem iného prijateľnú úroveň daňových sadzieb a očakáva, že Estónsko bude dosahovať ročne päť- až sedempercentný ekonomický rast. Podľa Fitch by mali aj naďalej rásť reálne príjmy v prepočte na obyvateľa, ktoré dnes pri súčasnej nákupnej sile predstavujú dvojnásobok oproti predchádzajúcej dekáde.

Obraz sa lepší
Vládne reformy sa premietli aj do ukazovateľov rôznych medzinárodných inštitúcií. Podľa indexu vnímania korupcie, ktorý vydáva spoločnosť Transparency International, sa Estónsko nachádza na 29. až 30. mieste zo 102 krajín, po Slovinsku je to druhá najmenej skorumpovaná krajina strednej a východnej Európy. Podľa Wall Street Journal - Heritage Foundation, ktorá publikuje index ekonomickej slobody, sa Estónsko umiestnilo v tomto roku na šiestom mieste spomedzi 161 krajín. Podľa ročenky World Competitiveness Yearbook 2002 je Estónsko na 21. mieste vo svete podľa konkurencieschopnosti ekonomiky.
Do Estónska prišli vlani priame zahraničné investície v sume 329,5 milióna eur. Najväčšími investormi boli ku koncu roka Švédsko, Fínsko a USA. Celkový prílev investícií vzrástol na 4,033 miliardy eur a odlev predstavuje 639,5 milióna eur. Estónski investori sú aktívni predovšetkým v Litve, Lotyšsku a na Cypre. V exporte vlani prevažovali stroje a zariadenia, drevo a výrobky z dreva, textil a textilné výrobky, potraviny a kovy. V dovoze stroje a zariadenia, dopravné prostriedky, potraviny, kovy, textilné výrobky a výrobky chemického priemyslu.

Motivačné dane
"Pokiaľ ide o zákony a dane, podmienky pre domácich a zahraničných podnikateľov a investorov sa neodlišujú," uviedol pre HN obchodný radca a prvý tajomník Veľvyslanectva SR pre Litvu, Lotyšsko a Estónsko Viktor Borecký. Zahraniční podnikatelia majú rovnaké výhody ako domáci a môžu sa zapájať do vedeckovýskumných grantov. Estónsky daňový systém je zaujímavý nulovou daňou zo zisku, ktorý sa reinvestuje. Inak platí rovná daň 26 percent.
V estónskej ekonomike majú významné postavenie drevársky priemysel, elektroenergetika, elektronika, softvér, bankovníctvo a služby. "Zaujímavé je, že až 15 percent HDP tvoria príjmy z estónskych investícií v zahraničí. Významný je aj prílev financií z cestovného ruchu," pokračuje Borecký. Absolútnu prevahu majú návštevníci z Fínska.
Najväčšími spoločnosťami v Estónsku sú Hansabanka, Tallinský prístav a Elcoteq. Aj keď Estónsko je relatívne malý trh, má podľa Boreckého tú výhodu, že je blízko k oveľa väčším trhom, teda Fínsku, Lotyšsku, severo-západnému Rusku a najmä Sankt Peterburgu.
Krajina veľmi napreduje v oblasti počítačovej techniky a, napríklad, asi dva roky tu funguje e-government. Ministri preto nechodia na rokovania s hŕbou papierov a materiály medzi ministerstvami sa odsúhlasujú elektronicky. Vlani namiesto občianskych preukazov zaviedli identifikačné karty s čipmi. Prístup k internetu je podľa Boreckého jeden z najlepších spomedzi kandidátskych krajín.

Ekonomické ukazovatele

 

1997

1998

1999

2 000

2001

2002

HDP b. c. (mld. Eur) 

4,1

4,7

4,9

5,6

6,3

6,9

Rast HDP ( %)

9,8

4,6

-0,6

7,3

6,5

6,0

HDP  b.c. na obyv. (eur)

2 912,0

3 368,0

3 546,0

4 078,0

4 587,0

5 082,0

PZI za rok (mil. eur)

236,1

515,8

284,3

435,1

597,8

329,5

PZI na obyv. (eur)

161

356

197

310

438

242

Medzir. zmena indexu spotr. Cien (%)

11,2

8,2

3,3

4,0

5,8

3,6

Nezamestnanosť (%)

9,7

9,9

12,3

13,7

12,7

10,3

Priemerná mes. mzda (eur)

228

263

284

312

352

393

Bilancia bež. účtu (% z HDP)

-12,1

-9,2

-4,7

-5,8

-6,0

-12,3

Deficit /prebytok št. rozpočtu (% z HDP)

2,2

-0,3

-4,6

-0,7

0,4

1,1

Export (mil. eur)

2 606,70

2 912,80

2 758,70

3 444,80

3 696,10

3 633,40

Import (mil. eur)

3 940,80

4 306,20

3 865,10

4 614,40

4 798,00

5 077,70

Obchodná bilancia (mil. eur)

-1 334,10

-1 393,40

-1 106,40

-1 169,60

-1 101,90

-1 444,30

Celkové vládne výdavky (% z HDP)

38,40

38,40

40,20

35,90

35,70

39,10

Zdroj: Bank of Estonia (www.eestipank.info), Ministry of Finance (www.fin.ee), Statistical Office of Estonia (www.stat.ee)

01 - Modified: 2002-11-17 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Koľko zjeme čokolády 02 - Modified: 2002-11-17 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Čokoládová história
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/biznis, menuAlias = biznis, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 15:05