Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.07.2015, 00:00

Kiska útočí na Rusov. Fico: nekomentujem

Prezident zaútočil na sociálnej sieti na Moskvu. Podľa neho sa vyhýba spravodlivosti.

Doteraz bol známy ako zmierlivý prezident. Naozaj tvrdej kritike či konkrétnym obvineniam sa skôr vyhýbal. Avšak včera, zhruba rok od toho, čo je v úrade, Andrej Kiska prekvapil: Rusi podľa neho nehovoria pravdu.

Jeho vyjadrenia odštartovalo rozhodnutie Moskvy, ktorá v stredu vetovala vytvorenie medzinárodného tribunálu pri OSN. Ten mal nájsť zodpovedných za zostrelené civilné lietadlo na východe Ukrajiny v júli 2014. O život prišlo takmer 300 ľudí. „Krajina, ktorá chce hovoriť o pravde a ktorá by chcela ovplyvňovať osudy iných krajín, sa bojí vyšetrovania a klame,“ vyhlásil na svojom profile na najväčšej sociálnej sieti Facebook.

Prezidentov postoj k Rusku je dlhodobo známy. Už v minulosti sa viackrát negatívne vyjadril na adresu tejto obrej krajiny. Rázny bol napríklad pri odsúdení pripojenia Krymu k územiu Ruska, ktoré otvorene nazval anexiou.

Stanoviská vlády Roberta Fica boli vo väčšine prípadov diplomatickejšie. A čo hovorí na najnovšie Kiskove vyjadrenia? Nebudeme ich komentovať, znelo ich oficiálne stanovisko pre HN.

Faktom je, že Kiska nebol prvý, kto sa na adresu Rusov takto tvrdo vyjadril. Urobil tak pred ním britský premiér. David Cameron totiž povedal, že jeden štát nemôže stáť v ceste pri hľadaní pravdy. Podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona je to štandardný postup a v prípade Kisku nejde o alibizmus. „Slovensko je príliš malý štát na to, aby mohlo podnikať nejaké samostatné kroky voči Rusku. Je dobré, keď sa môže o niekoho oprieť,“ hovorí Samson.

Prezidentov postoj k Rusku je dlhodobo známy. Už v minulosti sa viackrát negatívne vyjadril na adresu tejto obrej krajiny. Rázny bol napríklad pri odsúdení pripojenia Krymu k územiu Ruska, ktoré otvorene nazval anexiou.

Sociológ Pavel Haulík si zas myslí, že vzťahy s Ruskom Kiskove vyjadrenia nepoznačia. Karty na domácom poli to zrejme tiež nezamieša. „Pre domácu politiku to nie je horúca téma, ktorá by hýbala verejnou mienkou,“ myslí si Haulík.

Prezident Kiska už niekoľkokrát tvrdo kritizoval Rusko za jeho politiku. Obviňuje ho z podpory konfliktu na Ukrajine a vo viacerých prípadoch sa vyslovil, že zabratie ukrajinského polostrova Krym považuje za anexiu. Podľa politického analytika Jána Baránka je na škodu veci, že Kiska neuviedol aj dôvody, prečo Rusi zmietli zo stola vytvorenie komisie na prešetrenie zostrelenia lietadla:„Prezident by mal zohľadňovať všetky aspekty. Pokiaľ to znamená, že Putin mal pravdu a Rusi to odmietli, lebo neboli pozvaní do komisie, tak je logické, že nebudú hlasovať za.“

Kiskova línia

Hlava štátu svoje negatívne postoje voči ruskej politike potvrdila už aj činmi. Len nedávno – v máji tohto roku – Andrej Kiska odmietol účasť na oslavách 70. výročia ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny v Moskve (Rusi neoslavujú koniec druhej svetovej vojny – pozn. HN). Pripojil sa tak k iniciatíve západných štátnikov, ktorí rovnako ako on bojkotovali vojenskú prehliadku pre situáciu na Ukrajine.

Svojimi postojmi tak tvorí akúsi protiváhu predsedovi vlády Ficovi, ktorý vystupuje voči Rusom omnoho zmierlivejšie. Napríklad na moskovských oslavách sa objavil práve slovenský premiér. Kiska vtedy uprednostnil slovenské vojnové cintoríny.

Podľa Iva Samsona to nie je prekvapujúce. Prezident ako morálne svedomie národa si môže dovoliť omnoho ostrejšie vyjadrenia, keďže nemá zodpovednosť za ekonomický chod krajiny. „Domnievam sa, že Kiska sa snaží vytvárať akúsi rovnováhu,“ hovorí Samson.

Let MH17

Ešte raz pripomeňme, že Kiska vyčítal Rusom vetovanie vzniku medzinárodného tribunálu pri OSN. Ten mal hľadať vinníkov za zostrelené lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines na východe Ukrajiny. Doteraz neznámi útočníci vystrelili v júli 2014 na let MH17 z protileteckého raketového systému BUK. V zostrelenom lietadle zahynulo 298 ľudí, prevažne občanov Holandska a Rakúska. Vlády Holandska a Rakúska navrhli spolu s Ukrajinou, Belgickom a Malajziou vytvoriť komisiu, ktorá by vniesla svetlo do prípadu. Rusi tomu však zamedzili a uvrhli tak na seba tieň podozrenia za zodpovednosť. Západ totiž obviňuje Putina, že zásobuje separatistov zbraňami. Tí zo zostrelenia vinia Ukrajincov. Vďaka ruskému vetu tak aj naďalej ostáva priestor na nepodložené vzájomné osočovanie.

Vyjadrenie prezidenta Kisku voči Rusku

18. júna 2015

„V poslednom roku sa k tomu pridal útok na povojnové usporiadanie a pravidlá v Európe bezprostredne za našimi hranicami. Ruská anexia Krymu a vojna na Ukrajine spochybnili právo slobodných európskych národov a štátov na výber vlastnej cesty po páde železnej opony a po rozpade Sovietskeho zväzu.“

Správa o stave republiky.

21. mája 2015

„Aj dnes Ukrajina bojuje za svoju slobodu, nezávislosť. Potvrdil som, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu, že nikdy nebude akceptovať politické, vojenské ani ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity.“

Po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.

14. apríla 2015

„Budúcnosť Ukrajiny je do istej miery aj našou budúcnosťou. Vidíme snahu Ruska oslabovať jednotu štátov Európskej únie (EÚ).“

Na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR.

4. apríla 2015

„Roky 1938 alebo 1968 sú bolestnou súčasťou nedávnej histórie. Spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym a pripojený k Ruskej federácii, považujeme za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenie princípov medzinárodného práva.“

Po stretnutí s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom..

3 marca 2015

„Nestačia nám moderné zbraňové systémy, musíme sa vedieť brániť organizovanému šíreniu dezinformácií. Nehovorím o rozdielnych názoroch, ktoré sú prirodzenou súčasťou demokratickej a slobodnej spoločnosti. Hovorím o účelovom narábaní s faktami, o otvorených klamstvách. V kontexte krízy na Ukrajine sa s tým stretávame v takej miere ako nikdy doposiaľ.“

5. februára 2015

„Bez ruskej podpory by sa konflikt na Ukrajine nikdy nezačal, a preto je našou povinnosťou ako demokratických národov zaujať jasné stanovisko,“ konštatoval Kiska. „Rozhodne podporujem zachovanie sankcií, kým sa situácia na Ukrajine nezlepší.“

V rozhovore pre The Wall Street Journal.

Súvisiace články

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.