Ponorky s nukleárnym pohonom patrili medzi menej viditeľné, ale o to dôležitejšie súčasti výzbroje oboch strán studenej vojny. Veľký akčný rádius, problémy zamerať a schopnosť niesť rakety s jadrovými hlavicami, z nich urobili jeden z najdokonalejších zbraňových systémov. Historicky prvá sovietska ponorka s jadrovým pohonom, nesúca označenie K-3, bola daná do prevádzky 9. augusta 1957.
Spustením ponorky K-3, neskôr pomenovanej Leninskij Komsomol, Rusi doháňali námorníctvo Spojených štátov, ktoré svoju prvú atómovú ponorku získalo už v roku 1954. Išlo o stroj s označením SSN-571 so skutočne symbolickým názvom Nautilus. Možnosti nového spôsobu pohonu preukázal tento stroj názorne v roku 1958, keď podplával ľadový príkrov Arktídy.
Získať podobný typ ponorky bolo pre sovietske námorníctvo nielen strategickou vojenskou záležitosťou, ale do značnej miery i otázkou cti. V Sovietskom zväze sa vývojom atómovej ponorky zaoberala už od roku 1952 projektová kancelária na čele s Vladimirom Peregudovom. Stavba stroja bola zadaná lodenici číslo 402 v Severodvinsku. Začala sa v septembri 1955 a trvala približne dva roky. Do služieb sovietskeho námorníctva, konkrétne jeho Severnej flotily, bola ponorka zaradená v júli 1958. Domovskou základňou sa stal prístav Zapadnaja Lica na polostrove Kola neďaleko nórskych hraníc.
K-3 bola strojom triedy Rusmi označovanej ako Projekt 627 Kit (po rusky veľryba). V kóde NATO tento typ ponoriek niesol označenie November. Viac než 107 metrov dlhé plavidlo bolo schopné ponoriť sa do hĺbky až 300 metrov. Dvojica tlakovodných reaktorov ponorke umožňovala plávať pod hladinou maximálnou rýchlosťou 30 uzlov (približne 55 km/h).
Na rozdiel od neskorších nástupkýň neniesla ešte K-3 na palube silá s jadrovými hlavicami, ale bola vyzbrojená ôsmimi torpédometmi s kalibrom 533 milimetrov. Prvé raketonosné sovietske ponorky s jadrovým pohonom však vychádzali práve z Projektu 627, ktorý bol doplnený o raketový oddiel z už používaných konvenčne poháňaných strojov.
Podobne ako predtým americký Nautilus i K-3 podnikla v lete 1962 úspešnú výpravu na severný pól. Na počesť udalosti, ktorá demonštrovala schopnosť ZSSR nepozorovane preniknúť až k americkým brehom, získala ponorka označenie Leninskij Komsomol. Sovietsku radosť z úspechu však narušil požiar reaktora, ktorý ponorku veľmi poškodil a nadlho ju vyradil z prevádzky. To najhoršie však malo iba prísť.
Počas plavby Nórskym morom vypukol 8. septembra 1967 na palube ponorky požiar. Posádke sa podarilo plamene skrotiť a s poškodeným strojom doplávať do prístavu. Incident však zaplatilo životom 39 námorníkov. Nemalú časť obetí paradoxne zavinilo hasiace zariadenie, ktoré niekoľko častí ponorky zaplnilo nedýchateľným oxidom uhličitým.
Problémy sprevádzali nielen K-3, ale i ďalšie ponorky Projektu 627 a jeho modifikácie 627A. Najtragickejší osud postihol stroj s označením K-8, ktorého vnútro v apríli 1970 rovnako zachvátili plamene. Aj v tomto prípade sa posádke podarilo so strojom vynoriť, ale počas vlečenia poškodeného stroja do prístavu klesla ponorka v Biskajskom zálive ku dnu, pričom zahynulo 52 námorníkov.
Napriek rôznym problémom sa ponorky projektu 627 dožili pomerne vysokého veku. Zo služby boli vyraďované až na prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia.
StoryEditor