Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.03.2018, 08:29 Aktualizované dňa 17.03.2018 o 19:02

KDH si zvolilo predsedu. Hlina jasne porazil Vašečku

Staronový šéf KDH rezolútne vylúčil možnú spoluprácu so Smerom a ĽSNS.

KDH si zvolilo predsedu. Hlina jasne porazil Vašečku
Zdroj: TASR/Miroslava Siváková

Do funkcie predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) bol opätovne zvolený jej doterajší predseda Alojz Hlina. Porazil svojho vyzývateľa, odídenca z OĽaNO Richarda Vašečku.

Zmena stanov sa nekonala
V sobotu o tom tajným hlasovaním rozhodli delegáti hnutia na 27. sneme v Ružomberku. Hlinovi odovzdalo svoj hlas 233 delegátov z celkového počtu 338. Vašečka získal 101 hlasov. Hlasovania sa zdržali traja delegáti, jeden hlasovací lístok bol neplatný.

Delegáti si na sneme volili aj podpredsedov KDH. Aj naďalej nimi budú Pavol Zajac, Milan Majerský, ktorý je predsedom prešovskej župy a Peter Bobula. Majerský získal podporu 284 delegátov, Bobula 232 a Zajac podporu 201 delegátov. Vo voľbe podpredsedov bolo odovzdaných 331 platných hlasovacích lístkov. Každý delegát mohol dať hlas trom kandidátom na podpredsedu, dokopy bolo kandidátov päť.

Zmena stanov hnutia, ktorá mala upraviť skratku názvu strany, sa neuskutočnila. Znovuzvolený predseda hnutia návrh stiahol, a to z dvoch dôvodov.

„Jeden je taký prozaický – že sa nám natiahol snem a voľby. V zásade sme sa dostali času, kde mnoho ľudí už malo povinnosti a museli odísť. Druhým dôvodom je, že aj z diskusie vyplynula potreba doplniť nejaké stanoviská,“ doplnil Hlina s tým, že k zmene stanov sa určite ešte vráti. Názov mal podľa návrhu zostať Kresťanskodemokratické hnutie, no skratka KDH sa mala doplniť o slovné spojenie "Kresťanskí demokrati". Skratka tak po zmene mala byť "KDH - Kresťanskí demokrati".

"Ide doba po Ficovi"
"Ste pri aktivite, kde na konci bude veľká, silná a moderná strana. Silné KDH," povedal na brífingu po sneme Hlina novinárom. "Slovensko presne takú stranu potrebuje," dodal.

To, čo by malo nové KDH oddeliť od jeho starej podoby, by podľa Hlinu mala byť najmä sila. Potenciál tu podľa neho je. "My sme naozaj teraz majákom a ostrovom v tom mori politologického šialenstva, ktorý tu vidíme teraz. Socialisti nie sú socialisti, národniari nie sú národniari, nič tu nefunguje. Keď my budeme fungovať, je to fyzika. V určitom momente priťahujete," vysvetlil Hlina.

Hlina rezolútne vylúčil možnú spoluprácu so Smerom a ĽSNS. "Kto by ťahal Smer z hrobu?" odpovedal rečníckou otázkou. "Ide doba po Ficovi. Konečne," vyhlásil Hlina s tým, že je potrebné dohodnúť sa v opozícii. Zároveň sa vyjadril, že zárodky toho už vidí.

Gratulácia z OĽaNO
Hlinovi blahoželá k znovuzvolenie opozičné Hnutie OĽaNO ktoré uvádza, že Hlina odviedol za dva roky vo funkcii predsedu KDH veľký kus práce.

"Vytiahol hnutie z historicky najhoršej situácie, v ktorej od svojho vzniku bolo, a zrejme tento fakt najviac zavážil pri rozhodovaní delegátov," povedal šéf OĽaNO Igor Matovič.

Matovič mu želá múdre rozhodovanie pri vedení hnutia a verí, že tak, ako OĽaNO dokázalo spolupracovať s KDH v posledných župných voľbách, budú obe hnutia spolupracovať aj naďalej s tým, že spoločným cieľom je "slušné spravovanie Slovenska". "Preto veríme, že staronový predseda KDH naplní slová, ktoré v sobotu na sneme povedal, a nikdy nebude vládnuť po boku strany Smer-SD," dodal Matovič.

Opozičná SaS sa k Hlinovmu víťazstvu zatiaľ nevyjadrila. SaS spolu s OĽaNO už podpísali dohodu, že idú do tohtoročných komunálnych volieb spoločne s tým, že prizývajú aj ostatné demokratické strany. Hlina vtedy priznal, že postup oboch strán bez KDH prijali v hnutí s rozpakmi, verí však, že napokon sa prejaví spoločná zodpovednosť za Slovensko.

Venoval sa podnikaniu
Hlina sa narodil 22. októbra 1970 v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval Strednú školu poľnohospodársku v rodnom meste. Neskôr študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej (v súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre. Po novembri 1989 zo školy odišiel a stal sa prvým manažérom Vysokoškolskej únie Slovenska. Venoval sa podnikaniu a pozornosť verejnosti vyvolával občianskymi iniciatívami a aktivitami.

​Do parlamentu sa v roku 2012 dostal na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Z klubu hnutia vystúpil a od marca 2015 pôsobil v poslaneckom klube Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pracoval vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. V septembri 2014 si zaregistroval stranu Občania Slovenska. Kresťanskí demokrati a strana Alojza Hlinu Občania SR podpísali koncom apríla 2016 zmluvu o spolupráci, ktorá mala viesť až k povolebnej spolupráci. Zmluva vypršala 120 dní pred parlamentnými voľbami v marci 2016.

Dňa 11. apríla 2015 požiadal Hlina o členstvo v KDH a vysvetlil, že ak KDH jeho členstvo odobrí, vzdá sa funkcie predsedu aj členstva v strane Občania Slovenska a vedením do najbližšieho snemu poverí jednu z členiek strany. Jeho žiadosti vyhoveli a od 18. apríla 2015 je členom KDH.

Novým predsedom KDH sa stal Alojz Hlina 11. júna 2016. V tajnom hlasovaní o tom v prvom kole rozhodli delegáti snemu v Ružomberku, od ktorých získal 223 hlasov.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.