Demilitarizácia či dokonca „denacifikácia“ Ukrajiny, ktorú majú podľa kremeľskej propagandy ovládať pohrobkovia kolaboranta s nemeckými nacistami v čase druhej svetovej vojny Stepana Banderu. Ochrana ruskojazyčnej menšiny žijúcej najmä na východe Ukrajiny, ktorá má byť terčom neustálych útokov či represií zo strany väčšinového obyvateľstva. A takisto rázna odpoveď na snahu Spojených štátov a ich partnerov v rámci Severoatlantickej aliancie vtiahnuť Ukrajinu do NATO a postaviť svoje zbrane na hranice Ruska s hrozbou útoku na jeho suverenitu.
Aj takýmito argumentmi zdôvodňoval ruský prezident Vladimir Putin a jeho režim, keď 24. februára napadli Ukrajinu. Skutočnosť je však podľa všetkého oveľa prozaickejšia. Putin sa dlhodobo netají plánmi na oživenie Sovietskeho zväzu. V časoch jeho existencie práve Ukrajina zohrávala kľúčovú úlohu pri zásobovaní celej komunistickej veľmoci poľnohospodárskymi aj nerastnými surovinami. A tie sa Rusom budú viac než hodiť aj pre realizáciu dnešných imperiálnych chúťok.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, prečo má Ukrajina v plánoch Moskvy kľúčový význam z hľadiska jadrovej energie, ako chcel Kyjev len necelé dva mesiace pred vypuknutím invázie zvyšovať ťažbu uránu na území krajiny aj prečo je Donbas pre oba znepriatelené štáty mimoriadne dôležitý.
1. Prečo má Ukrajina význam z hľadiska jadrovej energie?
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.