Ruská prokuratúra v odvolaní proti rozsudku moskovského súdu, ktorý tento mesiac potrestal pokutou šéfa zakázanej organizácie na obranu ľudských práv Memorial Olega Orlova za opakovanú "diskreditáciu ruskej armády", žiada tri roky odňatia slobody. Oznámili to dnes ruské médiá.
Ustanovenia o postihu za "diskreditáciu" či za šírenie "falošných správ" o ruských ozbrojených silách prijali ruskí zákonodarcovia krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. Drakonické tresty majú podľa oponentov režimu umlčať všetku kritiku vojny.
Obžaloba teraz pre Orlova žiada tri roky vo väzenskom tábore, čo je maximálny trest za "diskreditáciu" armády v danom znení zákona. Zmenu svojho postoja obžaloba vysvetlila tým, že Orlov "pociťuje politickú a ideologickú nenávisť k Ruskej federácii", a tiež spolu s Memorialom "pokračuje v rozvracaní stability občianskej spoločnosti", napísal server BBC News. "Teraz nikto nemôže pochybovať, že ide o politický proces. Prenasledujú ma za odlišné zmýšľanie," zareagoval sám Orlov.
Moskovský súd 11. októbra uložil Orlovovi pokutu 150-tisíc rubľov za to, že vystupoval proti vojne na Ukrajine. Prokuratúra vtedy nežiadala Orlovovo uväznenie, ale pokutu 250-tisíc rubľov. Obžaloba sa opierala o Orlovov článok z minulého novembra, v ktorom napísal, že Rusko sa za prezidenta Vladimíra Putina znížilo k fašizmu.
Vzhľadom na vek a zdravotný stav obžalovaného navrhla obžaloba pokutu namiesto väzenia. Podľa niektorých zdrojov mohla žiadať až tri roky, podľa ďalších až päť rokov za mrežami.
Orlov na súde vo svojej záverečnej reči vyhlásil, že Rusi dnes žijú v totalitnom štáte, ktorý pripomína dystopický svet z románu 1984 Georgea Orwella, zatiaľ čo ich krajina vedie vojnu proti susedovi a tvrdí, že podporuje slobodu, mier a bezpečnosť.
Rozsudok odsúdenec označil za "mierny, ale nezákonný a nespravodlivý".
Orlov je jedným z najznámejších a najuznávanejších obrancov ľudských práv v Rusku, k vedeniu Memorialu patril od roku 1999. V decembri 2021 nariadil súd rozpustenie Memorialu, ktorý sa preslávil odhaľovaním zločinov komunizmu a stalinizmu v niekdajšom Sovietskom Sovietskom. Vlani Memorial získal spoločne s bieloruským disidentom Alesom Bjaljackým a ukrajinským Centrom pre občianske slobody Nobelovu cenu za mier.
Od ruskej invázie na Ukrajinu Moskva zosilnela potláčanie všetkého odporu a kritiky. Podľa ruského servera OVD-Info, ktorý monitoruje zásahy strážcov zákona, úrady odvtedy začali trestne stíhať vyše 700 ľudí za protivojnové protesty a takmer osemtisíc ľudí obvinili v tejto súvislosti z priestupkov.
V apríli bol za vlastizradu a "šírenie falošných informácií" o vojne odsúdený opozičný politik Vladimir Kara-Murza, ktorý sa zmienil o tom, že ruskí vojaci sú podozriví z vojnových zločinov počas okupácie ukrajinského mesta Buča. A najznámejší opozičný predák Alexej Navalnyj bol v auguste odsúdený na ďalších 19 rokov za mrežami kvôli údajnému extrémizmu.