Americká administratíva sa rozhodla uvaliť nové obchodné sankcie na Severnú Kóreu a potrestať pakistanskú firmu po tom, čo zistila, že v auguste predal Pchjongjang pakistanskej firme technológiu na výrobu balistických rakiet.
Rozhodnutie Washingtonu, ktoré bude oficiálne zverejnené v priebehu niekoľkých dní, je odpoveďou na nákup štyroch až šiestich rakiet stredného doletu Nodong zo Severnej Kórey spoločnosťou A. Q. Khan Research Institute, ktorá sa zaoberá jadrovým výskumom. Rakety do Islamabádu prevážalo dopravné lietadlo C-130 americkej výroby, ktoré patrí pakistanským ozbrojeným silám. Američania preto rozhodli, že A. Q. Khan Research Institute nebude môcť počas dvoch rokov realizovať žiadne obchody s americkými firmami.
Čo sa týka Severnej Kórey, nové obchodné sankcie znamenajú opätovné vrátenie pôvodných sankcií, uvalených na základe zákona o kontrole vývozu zbraní z roku 1990, do platnosti. Spomínaný zákon zakazuje vývoz moderných technológií zo strany USA vrátane jednotlivých amerických firiem do Severnej Kórey. Opatrenia sú však v podstate symbolické, keďže obchod USA s komunistickou krajinou spadá pod rozsiahle embargo. Napriek tomu sú sankcie proti Pchjongjangu podľa amerických štátnych predstaviteľov dôležité. "Aj teraz, keď sa všetky oči upierajú na Irak, vysielame pre Severnú Kóreu signál, že jej hrozby stále berieme vážne, najmä čo sa týka zbraní hromadného ničenia," uviedol predstaviteľ americkej administratívy. Ako dodal, hodnota (kontraktu) vyjadrená v dolároch je zanedbateľná, napriek tomu vysiela signál kupcom takýchto technológií, že "za akékoľvek obchody so Severnou Kóreou musia zaplatiť". Navyše, pripomína, že je to spôsob, ako obmedziť Pchjongjangu možnosť dostať sa k ďalším devízam.
Opätovné uvalenie sankcií prichádza vo veľmi kritickom čase pre vzťahy medzi Washingtonom so Severnou Kóreou a Pakistanom. Pchjongjang urobil v poslednom čase niekoľko provokatívnych krokov v oblasti zbrojenia, a to v čase pokračujúceho sporu s USA pre kórejský jadrový program. Na druhej strane, Pakistan, Washingtonom dlho považovaný za jeden z "darebáckych" štátov, tiež pre výrobu jadrových zbraní, sa po 11. septembri stal spojencom Washingtonu vo vojne proti terorizmu a USA sankcie proti krajine zrušili.
V tomto čase sa však Čína usiluje brzdiť úsilie Američanov zvýšiť tlak na Severnú Kóreu na pôde OSN. USA, Francúzsko, ako aj ďalšie krajiny lobujú v Bezpečnostnej rade OSN, aby oficiálne napomenula Severnú Kóreu za jej jadrové ambície. Podľa nich by BR OSN mala vydať napomenutie 10. apríla, teda v deň, keď odstúpenie Pchjongjangu od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní vstúpi do platnosti. Čína, ktorá je jedným z piatich stálych členov rady a má právo veta, odmietla zúčastniť sa na schôdzke, čo celý plán blokuje. Peking už celé mesiace presviedča USA, že akýkoľvek krok BR OSN bude kontraproduktívny, pretože iba posilní odmietavý postoj KĽDR voči viacstranným rokovaniam. Čína sa obáva, že aj niečo také bezzubé ako písomné napomenutie otvorí dvere omnoho agresívnejšej reakcii Pchjongjangu.
Po prípadnom schválení napomenutia Bezpečnostnou radou OSN by mohli nasledovať sankcie. Američania už túto zátku otvorili v predchádzajúcich rokovaniach, na čo však Čína odmieta pristúpiť. Akékoľvek sankcie OSN však bude ťažké zrealizovať, ak sa nezavedie prísne monitorovanie severokórejských prístavov. KĽDR však varovala, že zavedenie amerických sankcií do praxe bude považovať za vyhlásenie vojny. Zatiaľ nie je jasné, ako Pchjongjang zareaguje na nové obchodné sankcie USA. Podľa severokórejskej vlády je vojna v Iraku jasným dôkazom, prečo by Kórea nemala v žiadnom prípade odzbrojovať. Ako uviedol denník vládnucej Kórejskej strany pracujúcich Rodong Šinmun, "Severná Kórea by dopadla ako Irak, ak by sa prispôsobila...a prijala požiadavky imperialistov a ich nohsledov na jadrové inšpekcie a odzbrojenie".