Stredajšie stretnutie ministrov obrany tzv. weimarského trojuholníka, ktorý združuje Nemecko, Poľsko a Francúzsko, bolo pokračovaním reakcií na predošlé vyjadrenia francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca nespokojného s "proamerickým" postojom kandidátskych krajín k irackej otázke.
Francúzska ministerka obrany Michele Alliotová-Mariová na rokovaní vo Varšave obhajovala postoj prezidenta Chiraca, proti ktorému ostro protestovali predstavitelia všetkých 12 krajín kandidujúcich na vstup do EÚ. "Som znepokojená a hovorím to jasne, pretože vstup do EÚ musí byť ratifikovaný v niektorých krajinách parlamentom, v iných referendom. Tiež vo vlastnom záujme by si kandidáti mali dávať pozor, aby potom neprišla reakcia občanov EÚ hovoriacich, že tieto krajiny nechcú mier v európskej rodine," povedala ministerka v súvislosti s postojom kandidátskych štátov, ktoré podporili USA v otázke Iraku, a tak sa priamo postavili proti pozícii Francúzska. Alliotová-Mariová prakticky zopakovala Chiracove slová, keď povedala: "Často získame mlčaním viac v prípade, že si nie sme istí, ako sa veci vyvinú." A pri vysvetľovaní si pomohla priam biblickým príbehom: "Je to, akoby nevesta, ktorá sa ešte len stane členom rodiny, vyjadrovala svoj názor na vnútrorodinnú hádku, na adresu jedného alebo druhého. Lenže v rodine sa vždy veci nakoniec upravia, pretože sú v nej pevné väzby, avšak ten, ktorý do nej zasahoval zvonka, riskuje, že za toto urovnanie zaplatí." Postoj francúzskej ministerky obrany bol nakoniec jediným momentom, ktorý stál za zaznamenanie z rokovania weimarského trojuholníka. Napriek nevôli, ktorú prejavy francúzskych politikov vzbudili najmä vo Varšave, poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski vyhlásil, že spolupráca v rámci tejto skupiny nestroskotala a bude pokračovať.
Lenže otázka Iraku neskomplikovala vzťahy iba medzi Parížom a Varšavou. Nepriamo sa problém premietol aj na rokovací stôl Varšavy a Berlína. A v tomto prípade nejde o nejaké verbálne nedorozumenie, ale o reálny problém, ktorý ešte zostáva zahalený tajomstvom. Viaceré médiá v uplynulých dňoch informovali, že USA plánujú premiestniť svoje jednotky a základne, dislokované v Nemecku, do susedného Poľska. Má to vraj byť trest za to, že Berlín nepodporuje americkú politiku voči Iraku. Súčasťou "odplaty" má byť aj prerušenie spolupráce Pentagónu s nemeckými zbrojárskymi firmami. Hoci tieto správy nikto z amerického ministerstva obrany nepotvrdil, už na ne reagovalo viacero krajín. Nemecký minister obrany Peter Struck verí, že ide iba o fámy. Ani Rusko si nemyslí, že by Američania premiestnili svoje jednotky do Poľska. Podľa Moskvy by to totiž odporovalo existujúcim dohodám s NATO, na základe ktorých nemajú byť na území bývalých komunistických štátov veľké vojenské kontingenty americkej armády. Informácie o tom, či by sa presun týkal všetkých 70 000 amerických vojakov pôsobiacich v Nemecku alebo len časti, nie je jasné. Podľa Nórska sú tieto správy dôkazom americkej "represívnej" politiky a USA chcú na príklade Nemecka ukázať, že sa nevyplatí odporovať im. Nakoniec však môže byť všetko inak, a fáma mohla vzniknúť dezinterpretáciou amerických plánov zmodernizovať pre potreby NATO bývalé vojenské letisko Varšavskej zmluvy v Biale-Podlaske. Poľský minister obrany Szmajdzinski však odmietol takúto informáciu potvrdiť či vyvrátiť.

Francúzi za Chiracom
Odmietavým postojom k vojne proti Iraku si francúzsky prezident Jacques Chirac pohneval Američanov i časť členov EÚ. Navyše svojou kritikou na adresu kandidátov, ktorým povedal, že radšej mali mlčať ako podporiť USA, zožal vlnu nevôle zo strany postkomunistických štátov. Hoci rola francúzskeho prezidenta v globálnej hre okolo Iraku získava čoraz viac tragikomické rysy, jeho vlastní ľudia ho podporujú. Odmietavý postoj prezidenta k vojenskému riešeniu irackej krízy odobrilo 83 percent Francúzov, iba 15 percent ho nepovažuje za opodstatnený.
Proti vojne s Irakom je 87 percent Francúzov, za je iba 11 percent. Pritom 76 percent Francúzov je proti vojne preto, "lebo postoj, aký v tejto kríze prijali Spojené štáty, sa im nepáči". Z irackej polemiky vyťažil prezident body aj v celkovom hodnotení. S jeho pôsobením sú spokojné dve tretiny Francúzov.