„Dohoda medzi gréckymi veriteľmi o znížení veľkého dlhu krajiny by mala vychádzať z reality a nie zo zbožných želaní,“ povedala Lagardeová pre agentúru Reuters.

Sama bude podľa vlastných slov presadzovať stabilné riešenie gréckeho dlhu, aby sa zabránilo predlžovaniu neistoty a ďalšiemu poškodzovaniu gréckej ekonomiky. Členovia eurozóny by mali vyslať silný signál o tom, že stoja pri Grécku tým, že odpustia časť pohľadávok, ktoré majú voči Aténam.

V európskej dlhovej kríze pôsobí menový fond spolu s Európskou úniou a Európskou centrálnou bankou ako súčasť takzvanej Trojky, ktorá poskytuje úvery Grécku, Írsku a Portugalsku. Spor s Európou o riešení gréckeho dlhu je podľa Lagardeovej testom jeho dôveryhodnosti a nezávislosti.

Šéf nemeckých opozičných demokratov Sigmar Gabriel zase tvrdí, že jeho strana v Bundestagu podporí ďalšiu pomoc Grécku len vtedy, ak pri šetrení pomôžu aj grécki milionári. „Európske vlády by mali zmraziť peniaze na účtoch bohatých Grékov, kým sa neukáže, že boli riadne zdanené,“ povedal Gabriel v rozhovore pre denník Bild am Sonntag.