Stupňujúce sa útoky povstalcov proti irackým policajtom, vojakom i administratívnym budovám znamenajú pre okupačnú správu obrovský problém. Cieľ je jasný - zastrašiť Iračanov, aby nespolupracovali s okupačnými jednotkami ani s dočasnou vládnou radou. Pri sobotňajšom útoku na policajnú stanicu a budovu miestnej vlády vo Fallúdži zahynulo 20 ľudí, pri útoku na vojenskú budovu v Bagdade zahynulo v stredu najmenej 47 Iračanov, deň predtým v Iskandaríji prišlo o život 53 ľudí, ktorí chceli sa uchádzali o miesto v polícii. Američania nepochybujú o tom, že za útokmi proti "kolaborantom" stoja teroristi z Al-Kajdy, ktorí do Iraku prišli zo zahraničia. "Máme všetky dôvody veriť, že sú to najmä cudzí teroristi a že títo ľudia sú napojení na Al-Kajdu," citovali agentúry minulý týždeň bezpečnostnú poradkyňu amerického prezidenta Condoleezzu Riceovú. Podľa nej sú teroristi znepokojení "návratom" demokracie do Iraku. "Chcú vrátiť časy, keď v tejto časti sveta neexistovala sloboda," dodala. Podľa hovorcu koaličných vojsk Dana Senora sa "sily Al-Kajdy cítia ohrozené irackými bezpečnostnými službami a ich rastúcou účinnosťou, ako aj procesom odovzdania moci irackému ľudu".
Američania v súvislosti s útokmi zintenzívnili pátranie po Jordánčanovi Abúovi Musábovi al-Zarkawímu z islamistickej organizácie Ansar al-Islam, na ktorého vypísali odmenu 10 miliónov dolárov. Tajným službám sa totiž nedávno podarilo zadržať jeho list, ktorý prenášala "spojka" Al-Kajdy. Al-Zarkawí v liste uvádza plány na vyvolanie občianskej vojny medzi irackými šiítmi a sunnitmi. Od vodcov Al-Kajdy žiada pomoc v podobe peňazí a mužov, ktorí by útočili na šiítske ciele. Zároveň vyzýva na útoky proti cieľom okupačnej administratívy.
Denník The New York Times priniesol úryvky z listu, kde sa Al-Zarkawí sťažuje na nedostatočnú podporu zo strany Iračanov. "Veľa Iračanov vás víta ako hostí, poskytnú vám útočisko, pretože ste moslimský brat. Ale nedovolia vám, aby ste si z ich domu spravili operačnú základňu," napísal vraj Al-Zarkawí. Podľa Washingtonu je to dôkaz, že Irak je "ústredným bojiskom vojny proti terorizmu". Podľa pozorovateľov však list spochybňuje tvrdenia, ktorými USA vlani zdôvodňovali potrebu útoku na Irak. Žiadosť Al-Zarkawího o posily zo zahraničia naznačuje, že Al-Kajdá nemá a ani počas Saddámovho režimu nemala v Iraku svoje základne. Podľa niektorých expertov je v hnutí odporu proti okupácii oveľa viac Iračanov ako členov Al-Kajdy.
Ďalším problémom pre USA sú možnosti financovania teroristických aktivít v Iraku. Pred vojnou sa majetok Saddáma Husajna odhadoval na 40 miliárd dolárov. Američanom sa však doteraz z nich podarilo získať iba zanedbateľných 300 miliónov, uviedla agentúra AP. Väčšina Saddámových peňazí by mala byť na účtoch vo Švajčiarsku, v Sýrii a iných krajinách Blízkeho východu. Sýria doteraz zablokovala podozrivých 250 miliónov dolárov, podobne ako Švajčiarsko ich však zatiaľ odmieta pre nedostatok dôkazov odovzdať na rekonštrukciu Iraku. Američania sa obávajú, že pridlhé otáľanie zahraničných bánk nahráva predstaviteľom a prívržencom zvrhnutého režimu, ktorí budú mať dostatok času kontá vyprázdniť a peniaze použiť na financovanie terorizmu.
Silné lákadlo
Vstup do formujúcich sa bezpečnostných síl je pre mnoho Iračanov veľkým lákadlom napriek nedávnym teroristickým útokom. Najnižší mesačný žold je totiž 120 dolárov, čo sú vo vojnou zničenej krajine "kráľovské" peniaze.
Americko-britská koalícia plánuje v Iraku vybudovať čo najrýchlejšie vybudovať bezpečnostný aparát založený na ozbrojených zložkách minulého režimu: sily civilnej obrany (20 000 - 30 000 mužov), jednotky na ochranu budov (40 000), pohraničná stráž (9 000), polícia (60 000) a 40-tisícová armáda (zatiaľ 1 800 vojakov). K tomu treba pripočítať takmer 60 000 strážcov budov, ktorých zamestnávajú koaličné jednotky. "V Iraku je teraz viac Iračanov, ktorí prinášajú bezpečnosť, ako koaličných síl," povedal v januári šéf americkej administratívy v Iraku Paul Bremer. Koaličných vojakov je v okupovanej krajine okolo 150 000.