Niektorí nepokojnej situácii v predmestiach Paríža hovoria len "déja vu 2005", iní, že ide o nevídaný boj mestskej gerily s mocou. Hlavné mesto Francúzska už totiž nepokoje podobné dnešnej situácii zažilo na prelome októbra a novembra 2005. Dvojtýždňové pouličné boje vtedy označili za najhoršie násilie za posledných desať rokov a viedli až k vyhláseniu výnimočného stavu v krajine.
Príbeh z Clichy-sous-Bois
Nepokoje sa na predmestí Clichy-sous-Bois po smrti dvoch mladíkov (tiež potomkov imigrantov), ktorí sa počas policajnej naháňačky ukryli v elektrickom transformátore, v ktorom našli svoju smrť. Odpoveď zo strany "problémovej" mládeže nenechala na seba dlho čakať. Na zásah polície, ktorý mal podľa nich rasistický podtext, reagovali bitkami a násilím, ktoré sa skončili 9 tisícami podpálených áut, niekoľkými zdevastovanými školami, stovkami zatknutých a jedným mŕtvym.
Francúzska vláda vtedy na naliehanie premiéra Dominiqua de Villepina prijala mimoriadne opatrenia, pretože bezpečnostné zložky strácali kontrolu nad napätou situáciou na predmestiach. Násilie upokojilo až vyhlásenie výnimočného stavu na postihnutých predmestiach. Mladým vtedy zakázali opustiť po zotmení ich domovy.
Zakročil Sarkozy
Vtedajší minister vnútra Nicolas Sarkozy, ktorého mladí s imigrantskými koreňmi nenávidia, násilnosti odsúdil a žiadal zmenu zákonov, aby sa dali ľahšie trestať mladiství kriminálnici. Davy si rozhneval tým, že ich označil za "luzu". Už ako minister žiadal prijať prísnejšie prisťahovalecké zákony.
Tak sa aj stalo -- prvé zákony, ktoré sa mu po nástupe na post prezidenta podarilo presadiť, sa týkali prísnejších trestov pre mladých zločincov a testy DNA pre prichádzajúcich imigrantov.
Ešte v máji schválilo Národné zhromaždenie legislatívu, ktorá sťažuje podmienky na spájanie rodín, zavádza trojročné pobytové karty pre kvalifikovaných pracovníkov a ruší niekdajšiu automatickú legalizáciu pobytu po desiatich rokoch života vo Francúzsku, ak žiadateľ nebude mať potrebné doklady. Prisťahovalci musia okrem iného ovládať francúzsky jazyk a súhlasiť s francúzskym svetským charakterom štátu.