Nazia má dvadsať rokov, študuje právo na Newyorskej univerzite, popritom si v banke zarába na štúdium. Z Bangladéša prišla do Veľkého jablka ako trojročná. O živote v USA mi začala rozprávať celkom spontánne na jednom zo stretnutí obetí 11. septembra. Bola jednou z dvoch moslimov, ktorí si prišli vypočuť príbehy pozostalých obetí, požadujúcich nové vyšetrovanie udalosti. Jej účasť sa mi spočiatku zdala celkom prirodzená, až kým nezačala rozprávať...
"Moji rodičia nevedia, že som tu. Povedala som, že idem do práce." Prečo?, neskrývam zvedavosť. Veď aj Američania vedia, že nie všetci moslimovia sú teroristi. "Nejde o to. Je to nebezpečné. Keby teraz prišla polícia, mňa zatknú ako prvú, možno by ma deportovali, možno by som skončila vo väzení."
Nazia mi rozpráva príbeh, ako jej otca po teroristickej udalosti vypočúvali a hľadali proti nemu dôkazy. Ich rodinný priateľ skončil vo väzení na 15 rokov. Dôvod -- prepojenie na Al-Kajdu. Nazia tvrdí, že išlo o falošné obvinenie, spôsob, akým bezpečnostné zložky zastrašujú moslimov.
Moslimská komunita sa podľa nej drží zo strachu skôr v úzadí. "Sme číslo jeden na ich zozname. Je to smiešne, pretože pre mňa bol útok rovnakým šokom ako pre ostatných. Nik nevie, kto za tým všetkým stojí a kto je hlavou Al-Kajdy... ale ja už nechcem platiť za ich činy."
Nazia je skôr nenápadné dievča. Šatku nosí iba na modlitby do mešity. "Občas v metre mi niekto povie, aby som sa vrátila, odkiaľ som prišla. Vtedy nereagujem. Mojej mame sa to stáva častejšie, lebo šatku nosí stále," dodáva smutne.
"Najhoršie to bolo bezprostredne po útoku. Všetci si mysleli, že sme teroristi, teraz je to už lepšie."
Zdalo by sa, že život mladej moslimky sa po šiestich rokoch vrátil do normálu. "Nie je to tak. Niekto nás zneužil. Aj v škole sa niekedy musím snažiť oveľa viac ako ostatní. Slobodu v Amerike si musíte tvrdo vybojovať," uzatvára Nazia.c