Prípad bývalého veliteľa bosnianskej armády Nasera Oriča sa vráti opäť pred porotu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Hlavnej žalobkyni Carle del Ponteovej sa nepáči, že za vojnové zločiny spáchané počas balkánskeho konfliktu v rokoch 1992 až 1995 dostal len na dva roky väzenia. Preto sa proti rozsudku odvolala.
Tridsaťdeväťročný Naser Orič bol ako prvý moslim odsúdený za zločiny spáchané na Srboch. Podľa súdu sa nesnažil zabrániť vraždám a mučeniu srbských zajatcov. K masakrom došlo v asi 50 srbských dedinách v okolí Srebrenice. Počas nich zahynulo viac ako tritisíc ľudí vrátane žien a detí. Oriča po vynesení rozsudku prepustili, pretože bol za mrežami viac ako tri roky. Za jeho zločiny mu však hrozilo až 18-ročné väzenie. Bývalý osobný strážca juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča mal v Srebrenici počas konfliktu ochraňovať moslimskú enklávu. Aj preto ho bosnianski moslimovia považujú za hrdinu. Srbsko považuje rozsudok nad Oričom za výsmech justície a za dôkaz, že haagsky tribunál sa jednostranne zameriava len na Srbov. Belehrad však doteraz nesplnil požiadavku Haagu, aby tribunálu vydal generála bosnianskosrbskej armády Ratka Mladiča. Jeho jednotky v roku 1995 vyvraždili v Srebrenici vyše osemtisíc moslimských mužov a chlapcov.