Európska komisia predstavila návrh financovania Európskej únie na rok 2007. Ide o vôbec prvý rozpočet, ktorý vychádza z decembrovej dohody lídrov dvadsaťpäťky o stropoch a prioritách spoločnej pokladnice na obdobie 2007 -- 2013. "Stále nám ešte chýba krok k tomu, aby sme tento rozpočet mohli nazvať moderný," neodpustila si kritický komentár litovská komisárka Dalia Grybauskaite. EK podľa nej rozdeľovala oveľa menší balík, ako by si želala. "To sa zákonite prejavilo aj na štruktúre návrhu -- keďže celkový objem, ktorý máme k dispozícii, je podstatne menší," vysvetľovala komisárka.

Najviac pre poľnohospodárstvo
Únia by mala mať v budúcom roku celkovo k dispozícii 126,8 miliardy eur, čo je o 4,6 percenta viac ako v roku 2006. Tri štvrtiny rozpočtu -- 57,2 mld eur -- pôjde na priame dotácie farmárom a rozvoj vidieka, druhou najväčšou položkou sú štrukturálne fondy a podpora zamestnanosti a konkurencieschopnosti, kde sa má celkovo rozdeliť maximálne 54,3 mld. Z ostatných oblastí dominujú výdavky na administratívu inštitúcií EÚ -- okolo 7 miliárd a podobne aj na zahraničnú politiku. Napokon, vyše milióna eur pôjde na rôzne občianske či vzdelávacie projekty.
Slovensko by malo podľa decembrovej dohody zo spoločného rozpočtu dostať celkovo okolo 15 mld eur na sedem rokov -- väčšinu na kohéznu politiku (okolo 10,3 mld). Naši experti však predpokladajú, že prvé dva roky, podobne ako ostatné krajiny, zo štrukturálnych fondov vyčerpáme podstatne menej než jednu až 1,5 miliardy, ktorá zhruba vychádza pre kohézny balík na každý rok. Bude totiž trvať nejaký čas, kým sa projekty spolufinancované úniou zabehnú. Čerpanie eurofondov však bude podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča podstatne jednoduchšie. Členské štáty a europoslanci sa tento týždeň dohodli na konkrétnych pravidlách, ktoré podľa neho "zohľadňujú všetky požiadavky Slovenska".

Jednoduchšie čerpanie
"Nový systém bude hlavne oveľa flexibilnejší a mal by posilniť našu absorpčnú schopnosť," povedal Šefčovič. Kompromisný balík by mal Európsky parlament definitívne odklepnúť v júli. Napriek pôvodnej kritike poslanci potvrdili zásadu, že obce a inštitúcie, ktorým DPH neprepláca štát, si ju môžu pri financovaní projektov, podporených úniou, hradiť priamo z eurofondov. Europoslanci tiež súhlasili s tým, aby sa štrukturálne fondy mohli použiť aj na rôzne úpravy bývania, napríklad zatepľovanie, opravy striech či úpravy ciest a parkov na sídliskách. "Európsky parlament chcel pôvodne zadefinovať túto podmienku ako podporu pre "sociálne bývanie", ale v krajinách ako Slovensko či Česká republika predsa v panelákoch nebývajú iba ľudia v sociálne úbohých podmienkach, ale veľká časť obyvateľstva," komentoval jeden diplomat.
Debata v regionálnom výbore vznikla aj okolo nápadu, že nevyčerpané eurofondy pre regionálny rozvoj by sa mali vrátiť do akejsi rezervnej pokladnice a prerozdeliť tým krajinám, ktoré by ich využili. Predovšetkým čistí platiči do eurokasy -- ako Nemecko či Holandsko ho hneď zmietli zo stola, podľa Šefčoviča sa však nepozdával ani novým členským krajinám. "Zdalo sa nám, že je to len ďalší spôsob, ako nás znevýhodniť oproti tým krajinám, ktoré už majú viac skúseností s čerpaním eurofondov." Podľa slovenského europoslanca v regionálnom výbore Miloša Koterca zo Smeru majú teraz národné vlády "skutočne väčšie právomoci pri využívaní európskych peňazí. O to väčšia je však aj ich zodpovednosť využiť ich pre regióny, ktoré ich najviac potrebujú".