Jarný summit Európskej únie, ktorý včera v Bruseli otvoril rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, sa zameriava najmä na ekonomické témy. Šéfovia vlád a štátov v prvý deň diskutovali hlavne o národných reformných programoch na podporu konkurencieschopnosti únie. Hoci mnohé krajiny vyjadrili pochybnosti o splniteľnosti záväzkov, ku ktorým sa únia zaviazala a má zaviazať, podľa Schüssela únia trvá na svojom záväzku vytvoriť do roku 2010 desať miliónov nových pracovných miest. Krajiny by sa tiež mali snažiť zvýšiť investície do vedy a výskumu. V ideálnom prípade by mala únia do tejto oblasti investovať 100 miliárd eur ročne.

Hľadá sa recept rastu
Výzvy o naplnení ekonomických cieľov sa však nesú v atmosfére sociálneho napätia, ktoré ekonomické reformy vyvolali v niektorých členských štátoch. Deň pred začiatkom summitu vo Francúzsku zomrel jeden z demonštrantov proti novému zákonu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso poznamenal, že je len prirodzené, ak reformy vzbudzujú odpor. "Je to dôkaz toho, že niečo robíme," povedal. Na otázku francúzskeho novinára, či práve ekonomický tlak v únii pre Lisabonskú agendu nemá na svedomí ľudský život, Schüssel reagoval: "Práve naopak, naše spoločné úsilie dosiahnuť ekonomický rast je plný života. Treba len nájsť spôsob, ako čeliť zmenám a zároveň udržať stabilitu. Reformy však doteraz vždy posúvali Európu dopredu."

Spoločný postup
Pokiaľ ide o nové členské krajiny, tie nie sú nadšené prístupom starých členských krajín, ktoré naďalej bránia otvoreniu pracovného trhu vo svojich krajinách. Na toto upozornil v stredu v Bratislave aj poľský prezident Lech Kaczynski spolu so zastupujúcim predsedom slovenského parlamentu Bélom Bugárom. Ten pre HN potvrdil, že v mnohých otázkach prerokúvaných na summite treba hľadať v rámci Vyšehradskej štvorky spoločné riešenie. Samozrejme, každá krajina má svoje priority, napríklad Poľsko hralo v prípade poľnohospodárskych dotácií dvojitú hru. "Nie je dôležité, ktorá strana si čo vyberie - od poľnohospodárskych dotácií, cez spoločnú energetickú politiku až po voľný pohyb pracovných síl. Dôležité je, či bude možná takáto dohoda, lebo štyria určite lepšie a hlasnejšie budeme presadzovať niečo, čo by každá strana sama nezvládla," povedal Bugár pre HN. Ako však dodal, je to jeho návrh, na ktorý musí reagovať najprv ministerstvo zahraničných vecí, prípadne sa to musí prerokovať na úrovni vlády. "Nie je však mojou úlohou hovoriť, čo treba robiť."

Energetickí šampióni
Kľúčovou témou summitu je aj energetika. Na pracovnej večeri európskych lídrov ju otvorila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Kancelárka podporila hlavnú myšlienku návrhu Európskej komisie o spoločnom energetickom trhu. Podľa nej treba podporiť európske giganty a nie donekonečna úzkostlivo chrániť národné záujmy dvadsiatich piatich krajín. "Potrebujeme viac koordinácie v oblasti energetiky," povedala Merkelová. Do akej miery sa však vlády vzdajú národnej suverenity v rozhodovaní o strategickom sektore, zostáva otázne. Citlivosť tejto otázky predznamenal už slovný súboj medzi Španielskom, Francúzskom a Poľskom na jednej strane a hlasnými kritikmi protekcionizmu na strane druhej. Očakáva sa, že minimálne Silvio Berlusconi si nenechá pred domácimi voľbami ujsť príležitosť, aby sa dostal na novinové titulky zo summitu s nejakým štipľavým výrokom, keďže talianske firmy boli zvlášť postihnuté vlnou "ekonomického nacionalizmu".
Talianske stanovisko podporuje viacero krajín vrátane Slovenska, podľa ktorého však treba lepšie pripraviť predmetnú debatu o ekonomickom patriotizme. Fínsko, Švédsko a Veľká Brtiánia napríklad práve pre obavy z vyvolania sporu sa už otvorene proti Berlusconiho iniciatíve postavili.