Z nových členských štátov, vrátane Slovenska často zaznieva kritika Európskej komisie za to, že lavíruje medzi proreformnou rétorikou a neochotou rázne sa postaviť na stranu konkrétneho nástroja na posilnenie zamestnanosti, akým bola originálna verzia smernice o službách. Uznávate túto kritiku?
- V Európskej únii potrebujeme na prijatie zákona súhlas troch hlavných inštitúcií. Komisie, rady a parlamentu. Pôvodný návrh smernice by nikdy nebol na európskej úrovni prijatý. Preto všetkým zdôrazňujem, aby nový návrh smernice neporovnávali s niečím, čo niektorí považujú za akýsi ideál, ale aby porovnali tento nový návrh so súčasnou situáciou, ktorá je nežiaduca. A aby sami uznali, či to je, alebo nie je posun. Podľa mňa to posun je. Návrh totiž jasne potvrdil slobodný prístup na trh služieb a zakročil s prípadnou diskrimináciou. Sú v ňom určité výnimky, to áno. Ale členské štáty si ich musia veľmi dobre obhájiť. Preto si myslím, že tento kompromis bude veľmi prospešný pre všetky krajiny, nielen pre nových členov. Zároveň treba dodať, že niektoré z problémov, na ktoré poukazovalo aj Slovensko, budeme riešiť mimo smernice o službách - cez pravidlá o vyslaných pracovníkoch. Práve tento týždeň sme ujasnili niektoré princípy, ktoré majú členské štáty dodržať a odstrániť umelé bariéry voči pracovníkom z iných krajín. Zároveň sme predložili správu, ktorá odporúča štátom, aby ukončili prechodné opatrenia voči občanom zo strednej a východnej Európy.
Slovensko patrí medzi silných advokátov európskej ústavy. Minister financií Ivan Mikloš však pred časom povedal, že zmenil svoj postoj kvôli obave, že by ústava mohla posilniť tlak smerom k harmonizácii daní v únii. Súhlasíte s týmto názorom?
- Podľa mňa nemá ústava nič spoločné s daňovou harmonizáciou. Navyše, EK neuvažuje o presadzovaní harmonizácie daňových sadzieb. V Európe je totiž veľa krajín, ktoré nepripúšťajú samotnú ideu daňovej harmonizácie. Existujú však iné spôsoby, ako môžeme spolupracovať v oblasti daní. Napríklad, v boji proti finančným podvodom alebo v prípade zjednoteného daňového základu na výpočet daní. Jedným z problémov investorov v Európe totiž je, že keď napríklad firma príde na Slovensko, musí sa prispôsobiť odlišnému daňovému systému a pravidlám v tejto oblasti. Preto si myslím, že by bolo dobré pre investície, a tie sú zase dobré pre zamestnanosť, mať spoločný daňový základ. To neznamená, že bránime krajinám súťažiť a konkurovať si navzájom v tejto oblasti, pretože tu nejde o samotnú výšku daní.