„Už s technikou nestíhame. Je to pre nás drahé a nepotrebujem tie veci,“ hovorí 83-ročná Hedviga Suchánková. Tvrdí, že ak niečo treba, prezvoní synovi a on jej pomôže. Pani Suchánková tak patrí do skupiny ľudí, ktorí nevedia pracovať s počítačom alebo mobilom. Podľa projektu Digitálna gramotnosť, ktorý spracoval Inštitút pre verejné otázky, je takýchto ľudí až štvrtina z celkového počtu obyvateľov. „V našom dome je 16 bytov a povedal by som, že aj štyri byty sú bez počítača,“ potvrdzuje starší pán z bratislavských Dolných honov.

Stále sme však na tom podľa prieskumu lepšie, ako je európsky priemer. Od roku 2005 na Slovensku digitálna gramotnosť pritom rástla, v súčasnosti je však rovnaká ako pred dvoma rokmi. „Dôvodom je určitá nasýtenosť potrieb zručností u tých ľudí, ktorí to potrebovali alebo chceli,“ vysvetlil autor štúdie Marián Velšic. Výnimku zo stagnujúceho trendu tvoria iba Bratislavský a Košický kraj, ktoré si udržali tempo rastu týchto zručností.

Nezáujem o vzdelávanie podľa Velšica panuje najmä v skupine občanov nad 60 rokov či u ľudí s nižším vzdelaním, manuálne pracujúcich, nezamestnaných, ale aj v domácnostiach s nízkymi príjmami. Výraznou skupinou, ktorú počítač alebo mobil dodnes nenadchol, sú občania bývajúci v obciach s menej ako dvetisíc obyvateľmi. Šanca znížiť digitálnu negramotnosť závisí aj od snahy štátu zavádzať rôzne elektronické služby, myslí si Velšic.

Bežné úkony, ako sú práca s počítačom, laptopom, tabletom a smartfonom zvláda 76 percent Slovákov. „Menej ľudí ovláda sofistikovanejšie úlohy, ako sú práca s grafickým editorom, internetbanking alebo inštalovanie aplikácií,“ upozornil Velšic. V porovnaní s rokom 2009 nastalo zlepšenie práce s laptopmi, notebookmi či tabletmi. Každý druhý predaný mobilný telefón je z kategórie smartfon, píše sa v správe inštitútu.

„Digitálna gramotnosť celej populácie nie je cieľ. Je to nutnosť. Rovnako ako schopnosť čítať či písať,“ myslí si Peter Škodný z nadačného fondu Accenture, ktorý sa na projekte spolupodieľal. Jozef Kotris