Slovenské občianstvo stratil, ale pas vrátiť nemieni. László Gubík, ktorý pred dvoma mesiacmi v Maďarsku zložil slávnostnú prísahu a získal tak maďarské občianstvo, používa stále slovenské doklady a nevidí v tom problém. Napriek tomu, že podľa našej legislatívy má neplatný pas, a tak ho musí vrátiť. „Ak držiteľ stratil štátne občianstvo, cestovný pas sa stáva neplatným a je jeho povinnosťou odovzdať ho. Podobne je to aj v prípade občianskeho preukazu, nakoľko aj ním sa preukazuje štátne občianstvo,“ povedala policajná hovorkyňa Denisa Baloghová.
Nevidí v tom problém
Zákon, ktorý prijala Ficova vláda ako reakciu na Orbánove zmeny v dvojakom občianstve, vníma ako protiústavný. „Prečo by v tom mal byť problém,“ reagoval na otázku, či môže používať slovenské doklady. Odkedy získal maďarské občianstvo, ešte nezažil situáciu, pri ktorej by musel ukazovať občiansky preukaz alebo pas. Slovenského občianstva sa Gubík vzdať nemieni, odvoláva sa na ústavu, podľa ktorej občianstvo nemožno nikomu odobrať proti jeho vôli. Maďarský pas nemá, občiansky preukaz údajne ani mať nemôže, keďže trvalý pobyt má na Slovensku.
Oliver Boldoghy zložil slávnostnú prísahu v Komárome iba v stredu. Aj on tak získal maďarské občianstvo. Aby nemusel platiť pokutu, oznámil to úradom, ale doklady sa vrátiť nechystá. „Držím sa ústavy, podľa ktorej mi nemožno občianstvo odobrať,“ povedal v reakcii na Ficov zákon. Verí, že sa s jeho názorom stotožní aj Ústavný súd. „Som o tom presvedčený.“
Žiada vypustiť sankcie
Boldoghy býva v Komárne, pracuje v Bratislavy – hosťuje v Slovenskom národnom divadle. „Prísaha je pre mňa symbolický akt, citová záležitosť,“ povedal s vysvetlením, že zo Slovenska, kde sa narodil, odísť ani neplánuje. Slovenskí Maďari sa podľa neho nemienia obrátiť chrtom Slovensku. „Zákon zbavuje našich občanov štátneho občianstva bez toho, aby to chceli," konštatuje Boldoghy. Chce, aby poslanci z novely zákona vypustili sankcie za prijatie maďarského občianstva. Každý sa podľa neho má sám rozhodovať, či chce, alebo nechce slovenské občianstvo. Poukázal pritom na to, že veľa Slovákov žije v zahraničí a malo by im zostať slovenské občianstvo. „Veď napríklad Československo bolo dlhé roky spoločný štát,“ dodal. Viac ako na novelu zákona sa však spolieha na ústavu. Jozef Kotris