Profesorka sociológie, exministerka práce, podpredsedníčka SDKÚ-DS, bývalá kandidátka na prezidenta, volebná líderka najsilnejšej opozičnej strany. Iveta Radičová toho stihla už dosť. Teraz sa však má stať najsilnejšou ženou krajiny - predsedníčkou vlády.
Jej dcéra Eva hovorí, že má na mamu pohľad nielen ako dcéra, ale aj ako občan. Radičovú na post premiérky podporuje. "Ako občan som všetkými desiatimi za, a myslím, že to zvládne, ľudovo povedané, ľavou zadnou, napriek tomu, že o nej niektorí ľudia pochybujú. A ten druhý pohľad ako dcéry si asi viete predstaviť, sú to aj obavy,“ povedala HN Eva Kelley. Dodala, že ešte sa budú všetci čudovať, ako to všetko zvládne.
Objektívna kritička
Humorista Rasťo Piško pozná Ivetu Radičovú cez jej zosnulého manžela Stana Radiča. Vraj im pomáhala pri scenároch a bola objektívnou kritičkou. Pozná ju najmä ľudsky, no je presvedčený, že bude dobrou premiérkou, ktorá dokáže ukočírovať tvrdohlavých chlapov.
Podľa Piška je človekom, ktorý vie stmeľovať a odstraňovať konflikty. "Je pre to stvorená. Nebude zaťatá, ale povie, že chlapci, urobme to takto.“ Humorista nezabudol spomenúť, že budúca šéfka vlády má aj zmysel pre humor, ktorým chlapov odzbrojí.
Podpredseda KDH Július Brocka pozná Ivetu Radičovú ešte z čias, keď nebola ministerkou ani poslankyňou. Zoznámili sa, keď sa angažovala v neziskovom sektore v sociálnej oblasti. Chváli ju ako vysokoškolskú profesorku aj ako političku.
Brocka tvrdí, že fakt, že je žena, mu neprekáža a bude jej držať palce. "Nie je nevýhoda, ak je šéf vlády žena. Zachytil som aj reakcie zo zahraničia, a tam sa im to páči.“ No a bol by rád, ak by sa stala takou silnou premiérkou ako nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá si získala rešpekt najsilnejších mužov sveta. "Želám si, aby to bol aj prípad Slovenska,“ doplnil Brocka.
Nezlomená...
Politickú kariéru odštartovala ministerským kreslom druhej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2005. V sociálnych veciach bola ako expert na sociológiu doma, no stretla sa aj s kritikou občanov. Vlani na jar kandidovala v prezidentských voľbách a skončila hneď za víťazom Ivanom Gašparovičom. Podporili ju všetky relevantné opozičné strany a široká verejnosť. Po volebnej noci druhého kola vyhlásila, že sa necíti porazenou, že milión hlasov občanov jej dáva silu.
Ako opozičná poslankyňa sa angažovala v sociálnej oblasti. Predkladala návrhy zákonov až do apríla 2009, kedy zahlasovala v pléne za svoju stranícku kolegyňu Tatianu Rosovú. Predsedníčka mandátového a imunitného výboru Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) povedala, že ide o hrubé porušenie poslaneckého sľubu, za čo by mala dostať "vyhadzov“ z parlamentu.
Radičová však odišla sama, vzdala sa mandátu. Zmajkovičová si však myslí dodnes, že takéto porušenie by ju malo diskvalifikovať a tvrdí, že ani ako volebná líderka neuspela. "Ako volebná líderka mala Iveta Radičová ambíciu, že SDKÚ získa viac percent ako v roku 2006, a tá jej ambícia sa nenaplnila.“
Po týchto udalostiach ju nezlomilo ani to, že predseda strany Dzurinda jej po voľbách hlavy štátu neprejavil prílišnú dôveru a neponúkol jej miesto volebnej líderky do parlamentných volieb.
"Ďakujem za dôveru“
Zvíťazila však v straníckych voľbách nad Ivanom Miklošom a nakoniec sa stala volebnou líderkou. A teraz má byť premiérkou, prvou ženou v takejto významnej funkcii. "Ďakujem za prejavenú dôveru. Budem postupovať zodpovedne, vecne, odborne, ľudsky a s podporou silných tímov,“ vyhlásila Radičová po prejavení dôvery od svojej strany.