StoryEditor

Hríb: Nemali sme v pláne skončiť

Neviem, ako z celej situácie vyjdem. Niečo sa deje s STV, niečo sa deje s novinármi, niečo rozprávajú politici. My robíme reláciu Pod lampou tri roky a robíme ju radi. Nikto nás neodvolával, nikto nám nehovoril, čo môžeme a čo nemôžeme.

Zúčastníte sa na zajtrajšej diskusii o slobode v STV?
- Pod lampou zrušili, avizovaná diskusia je niečo celkom iné. Ak ma na ňu oficiálne pozvú, potom vám poviem.

Hovorili ste už o tejto situácii s niekým z vedenia televízie?
- Nie, nehovoril. Od štvrtka (vtedy sa vysielalo Pod lampou) sa nikto z vedenia Slovenskej televízie nedokázal ozvať. Riaditeľ Radim Hreha neprišiel so mnou hovoriť ani do TA3, hoci to sľúbil. Len dvaja milí páni z Ochrany budov STV mi v utorok priniesli list, že Pod lampou nebude. Ak riaditeľ STV povie niečo novinám skôr ako autorovi relácie, je to prejav neslušnosti.

Čo plánujete podniknúť?
- Štvrtkovú Pod lampou zrušili, takže budem mať čas napísať celý trojročný príbeh relácie do časopisu .týždeň.

Mnohí vás podozrievajú z vypočítavosti. Situácia v STV vám vlastne hrá do kariet - opäť raz odídete zo scény ako martýr.
- Podozrievať je vaše právo.

Môžete to podozrenie vyvrátiť?
- Z akej vypočítavosti by som to robil? Čo by som z toho mal?

Potvrdili by ste si vlastné názory - "boli by ste tým spravodlivým, obeťou nového režimu".
- Neviem, ako z celej situácie vyjdem. Niečo sa deje s STV, niečo sa deje s novinármi, niečo rozprávajú politici. My robíme reláciu Pod lampou tri roky a robíme ju radi. Nikto nás neodvolával, nikto nám nehovoril, čo môžeme a čo nemôžeme. V živote som sa nestretol s niekým zo súčasného vedenia STV. Nikdy. Neviem, kto tí ľudia sú, nevidel som ich. Z kolegiality sme upozornili na to, čo sa stalo Eugenovi Kordovi. Keby sme to neurobili, prešlo by sa to mlčaním ako všetko na Slovensku. Výsledkom bude, že nás zrušia. Po tom všetkom čítam v novinách od rôznych novinárov, že to bolo dobré divadielko v našom záujme. Ale veď to bolo proti nášmu záujmu! V našom záujme by bolo, keby sme mlčali, keby sme si povedali "nehas, čo ťa nepáli". Vedeli sme, že utrpíme. Výsledkom je totiž, že nebudeme môcť robiť to, čo sme doteraz robili radi. Ako mám reagovať na tieto otázky? Nie som spokojný, nechceli sme byť martýrmi?

Považujete vaše odvolanie za výsledok politických tlakov?
- Nie, zrušia nás preto, že sme o aktuálnej situácii v STV hovorili v relácii.

Nedalo sa to urobiť inak? Mohli ste avizovať zmenu programu...
- My sme program nezmenili. Plánovanou témou relácie bolo Čo je živé a čo neživé. Eugena Kordu sme zavolali preto, že po troch rokoch v STV končí. Považovali sme za slušné poďakovať sa mu a opýtať sa ho, s akými pocitmi z televízie odchádza. Robievame to tak. Keď zabili Daniela Tupého, takisto bola pripravená vedecká téma, ale predtým sme krátko diskutovali o tom, čo sa stalo, s Danielom Hevierom a so spolužiakmi Daniela Tupého. Potom sme pokračovali v relácii a nikto z vedenia STV nám nepovedal, že sme zmenili dramaturgiu. Bola by to hlúposť. Je predsa iba oživením diskusie, ak dám na úvod niečo, čo je práve aktuálne.

Ale reláciu ste ukončili predčasne. Plánovane?
- Nie.

Prečo ste nezavolali aj druhú stranu, teda riaditeľa Slovenskej televízie?
- Odchádza Korda, nie Hreha. Nerozoberali sme Hrehu, opýtali sme sa Kordu, aké boli uplynulé tri roky, ako sa mu pracovalo a čo si myslí o tom, ako odchádza. On nám niečo povedal, my sme na to niečo povedali a opýtal som sa hostí, čo si myslia. A hostia povedali, že najskôr si musíme vyjasniť, či je táto televízia slobodná. Hovoriť o vede má totiž zmysel iba v slobodnej atmosfére. Na základe povedaného sme usúdili, že nebudeme hovoriť o vede - najskôr zorganizujeme diskusiu o tom, aká je táto televízia. Zaslúži si to celú reláciu, nielen úvod. Do diskusie sme pozvali aj riaditeľa Hrehu a ďalších. Čo je na tom zlé? Čo nám vyčítajú? Mali by na argumentáciu tri hodiny! Vždy, keď spomenieme STV, musí byť prítomný aj človek z STV?

Obvyklý postup je taký...
- Tak sme to aj plánovali na tento týždeň. Ak chcete na niečo iba upozorniť, nepotrebujete na to obe strany. Keby tam už vo štvrtok bola druhá strana, všetko by poprela. Tým pádom by nenastal problém. Ako inak mám vyprovokovať diskusiu?

Chceli by ste, aby relácia Pod lampou pokračovala aj pod novým vedením?
- Robíme ju tri roky. Nemali sme v pláne skončiť. Na základe toho, čo povedal vo štvrtok Korda, a na základe citátov z tlače a inštitúcií, ktoré hovoria o tom, čo sa deje v STV, sme vyzvali riaditeľa a ďalších na diskusiu, ktorá mala byť tento štvrtok. Začali sme mať pocit, že STV už nie je slobodná a hovoriť v nej o vede, kultúre a iných veciach, je nemožné.

Za Richarda Rybníčka ste tento pocit nemali nikdy?
- Nie.

Niektoré médiá aj časť verejnosti vám ako moderátorovi vyčítali neobjektívnosť, zaujatosť...
- Všetci majú právo na svoj názor.

Zaregistrovali ste kritiku?
- Tak, ako registrujem vašu otázku.

Takže len povrchne?
- Vaše otázky neregistrujem povrchne.

Čo si o kritických pripomienkach myslíte?
- Sú nepravdivé. Do každej relácie sme zavolali druhú stranu.

Pôsobíte sebavedome...
- Akože verím, že to, čo hovorím, je aj pravda? Kto nie je presvedčený o svojej pravde?

Ja.
- Pochybujete o tom, že je deň?

Nie, pochybujem o mnohých iných veciach.
- Každý o niečom pochybuje, ale sú veci, o ktorých nie.

O čom teda nepochybujete?
- O mnohých veciach. O tom, že je deň. Že na slovenskú televíziu sú vyvíjané politické tlaky. O tom, že reláciu Pod lampou sme mali radi, radi sme ju robili, o tom, že to, čo sme urobili, sme urobili preto, lebo sa nám zdá dôležitejšie vyjasniť si, či je televízia slobodná a potom v nej účinkovať, alebo nie je a potom v nej nemáme čo robiť. Je veľa vecí, ktorými som si istý a veľa vecí, ktorými si istý nie som. Nikto na svete vám nepovie, že on jediný má pravdu.

Najmä, keď necíti podporu okolia...
- Situácia v slovenskej žurnalistike je čudná, slovenskí novinári sú čudní. Zastali sme sa novinárov, aby neboli odvolávaní z politických dôvodov. To, čo sme urobili, je dobré pre novinárov, pre budúcnosť, pre to, aby sa ďalší riaditeľ bál niekoho len tak odvolať, pretože by z toho mohol byť škandál. Aby to mal aspoň v podvedomí... Je absurdné, aby nám samotní novinári vyčítali, že sme to urobili tak alebo onak. Tí ľudia nevedia, čo robia! Zastaneme sa novinára a novinári píšu, že je to porušenie novinárskej etiky?

Hovoríte, že situácia v slovenskej žurnalistike je čudná. Čo to presne znamená?
- Po roku 1989 prišla generácia nových, zaujímavých novinárov. Vtedy bolo zaujímavé medzi novinármi byť, rozprávať sa s nimi, chodiť na tlačovky. Po generácii komunistov prišli noví ľudia. Vtedy sa to uberalo dobrým smerom. Bolo to povolanie, ktoré lákalo osobnosti, pretože šlo o veľa, o všetko. Rozdeľoval sa štát, čakalo sa na reformy... Potom sa však stalo, že medzi novinárov prichádzalo čoraz viac povrchných ľudí. Asi preto, že je taký trend. Mám pocit, že dnes novinárčina priťahuje ľudí, ktorým ide najmä o to, aby boli nalíčení, na obrazovke, na prvých stranách všelijakých časopisov... Nejde im o nejakú vec, chcú byť skôr celebritami. Médiá sú tým pádom strašne povrchné, pretože v nich pracujú takí ľudia.

Nie je to aj absenciou osobností medzi novinármi strednej generácie? Mladí sa nemajú od koho učiť...
- Ani my sme nemali na koho nadviazať. Začínali sme po revolúcii, všetci predošlí boli komunisti, ktorí hovorili, že reformy sú zlé. Nehovorili sme však, že sa to nedá. Každý sa nejako pretĺkal, každý sa snažil niečo urobiť. A viacerí z nás existujú dodnes. Peter Schutz je dodnes v Košiciach, píše... Nemal sa od koho učiť, nebol novinár, ani Milan Žitný nebol novinár, ani ja. Nie je nevyhnutnou podmienkou mať učiteľov. Je to dobré, ak ich máte, ale dôležitejšia je ambícia robiť dobré noviny a články. Ak máte ambíciu, hľadáte. Zvolíte si nejaké vysoké kritérium, ku ktorému sa chcete blížiť. Za to, čo teraz hovorím, ma určite budú považovať za blázna. Nikomu z mladých novinárov to totiž ani nenapadne. Riešia iba to, ako rýchlo čo napísať, pretože zajtra treba napísať niečo iné, riešia, čo hovorí väčšina. Chýba mi osobný vklad ľudí. Niekto, kto zisťuje, či to, čo tvrdí väčšina, nie je náhodou úplne naopak. Všetko ide po prúde.

Ste z tejto práce vyčerpaný?
- Nie. Mňa baví hľadať pravdu.

Akým spôsobom?
- Takým, akým by mal hľadať každý z nás. Neuspokojiť sa s tým, čo sa hovorí, čo vyzerá pravdepodobne a čo hovorí väčšina. Ale skúšať sa pozrieť za roh, či to náhodou nie je inak. A to je ťažké. Zo svojej 16-ročnej skúsenosti viem, že je to skoro pravidlo. Novinár má povinnosť rozlíšiť, ako sa veci javia a aké v skutočnosti sú a priniesť to čitateľom aj s argumentmi.

Stalo sa vám, že ste po takom hľadaní pravdy radikálne zmenili názor na nejakú skutočnosť?
- Určite. Napríklad som si myslel, že politici, ktorí prišli po Mečiarovi, budú iní než mečiarovci. Vedel som, že sú medzi nimi všelijakí lajdáci, ale čakal som, že budú iní. Keď som zistil, čo robia - od podplácania novinárov pred voľbami, až k ich krokom po voľbách -, bol som prekvapený. Boli iní a lepší ako Mečiar, ale nie až tak, ako som čakal. Myslel som si, že budú slušnejší. Mýlil som sa.

Od terajšej vlády ste niečo čakali?
- Ničím ma neprekvapila. Poznám tie politické strany, poznám ich históriu, viem, ako uvažujú. Neprekvapilo ma, čo hovorí pán Harabin, neprekvapilo ma, čo robí Robert Fico v ekonomike, neprekvapilo ma, ako postupujú v STV, neprekvapilo ma, že Mečiar túto koalíciu rozbíja. Robia iba to, akí sú. Už roky.

Majú šancu na prežitie?
- Jasné! Na Slovensku má šancu na prežitie akákoľvek blbosť.

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
02. máj 2024 05:55