Najpravdepodobnejším vysvetlením je podľa nich to, že bola vysoko ceneným spoločníkom alebo domácim miláčikom. Naznačil to aj nedostatok stôp po rezných ranách na kostiach tejto šelmy, čo ukazuje, že nebola lovená ako potrava. Analýza DNA tiež ukázala, že toto zviera sa kedysi spoločne stravovalo s lovcami a zberačmi a bolo zrejme súčasťou tábora.
Líška rovnakého druhu bola pred takmer desiatimi rokmi nájdená v oveľa staršom hrobe v inej časti Argentíny. Rovnako mohla byť domácim miláčikom, ale vedci vtedy jej stravu neanalyzovali.
"Ide o veľmi vzácny nález líšky, ktorá zrejme mala úzke puto s jedincami zo spoločnosti lovcov a zberačov," uviedla vedkyňa Ophélie Lebrasseurová z Oxfordskej univerzity. "Myslím si, že to bolo viac než len symbolické, naozaj sa domnievam, že išlo o priateľstvo," dodala.
Archeológovia líšku našli na pohrebisku Caňada Seca v Argentíne, teda v oblasti, ktorú kedysi obývali skupiny lovcov a zberačov.
Zuby líšok boli tiež v minulosti nájdené aj na ďalších starovekých pohrebiskách v Argentíne a Peru, čo naznačuje, že toto zviera malo symbolický význam. Nález takmer kompletnej líščej kostry v ľudskom hrobe je však v celosvetovom archeologickom meradle veľmi vzácny.
Tento druh líšky, známy pod vedeckým názvom Dusicyon avus, bol stredne veľký a vážil zhruba desať až 15 kilogramov. Vyhynul pred takmer 500 rokmi, pár stoviek rokov po tom, čo sa do Patagónie dostali psy domáce.