To, že panický predaj investície počas poklesov na trhu je nenapraviteľnou chybou pri investovaní, vedia už aj žiaci na základnej škole. Teda aspoň tí, ktorým to vysvetlili finančne zodpovední rodičia, keďže investičné predmety sa do školskej osnovy zatiaľ nedostali.
Napriek tomu veľa z nás tú istú chybu opakovane robí, keďže emócie prevažujú našu intelektuálnu úroveň aj pri investovaní. Stačí si aktuálne prečítať pár článkov o tom, ako čínsky developer Evergrande je vlastne len nový Lehman Brothers a štvorpercentný pokles trhov sa nemôže skončiť inak ako veľkou finančnou krízou. Je pravda, že od takýchto pohybov sme si už za rok stabilného rastu trhov odvykli. A tak sa nám inak normálny jav zrazu zdá nenormálny.
Koľko nás tieto emócie vlastne stoja, pravidelne skúma investičná banka JPMorgan. Priemerný investor, ktorý nebol schopný udržať emócie pod kontrolou, zarobil za 20 rokov priemerne 2,9 percenta, pričom akciový trh mal priemerný výnos 7,5 percenta. Niekto by namietal, že výsledok nie je až taký zlý, keďže sme v tomto období zažili a prekonali dve najväčšie krízy za 50 rokov a koronový prepad k tomu. Podstupovať akciové riziko a získať z neho len tretinový výnos však určite nie je dostatočná kompenzácia.
Problém rýchlych predajov je v tom, že ich cieľom je ochrana kapitálu a predstava, že po poklesoch sa vrátim späť a nakúpim za nízke ceny. Toto sa málokedy a málokomu podarí. Najlepší čas na nákup totiž nikdy v tej chvíli tak nevyzerá, keďže to, že bol najlepší, sa dozvieme až oveľa neskôr.
K podobným záverom prišla aj aktuálna štúdia akademikov z MIT, ktorá na niekoľko stotisíc investičných účtoch vyhodnotila, že takéto správanie je bežné, no nie je rovnaké u všetkých. Najviac náchylní na predaje v najhoršom čase sú podľa nej muži nad 45 rokov s investičným účtom pod 20-tisíc dolárov, ktorí navyše o sebe tvrdia, že majú nadštandardné znalosti a skúsenosti na finančných trhoch. Štúdia hovorí, že aj keď panický predaj môže krátkodobo pomôcť predísť väčšej strate pri pretrvávajúcom poklese trhov, významne väčší vplyv na celkový výnos má neschopnosť vrátiť sa naspäť v správny čas. Výsledkom je nízky výnos, alebo strata, ak sa investor nedokáže vrátiť vôbec. Celkový pozitívny benefit takejto aktivity potom vychádza len na trochu lepší spánok počas krízových týždňov.
Aj keď sa nám na trhoch začínajú potulovať investori pesimisti, zdieľajúci sarkazmus ekonóma J. M. Keynesa, že v dlhodobom horizonte sme vlastne všetci mŕtvi, je dobre vidieť, že ešte nikam neodchádzajú investori optimisti, ktorí to parafrázujú, že predsa v dlhodobom horizonte akcie vždy rastú.