Večná dišputa o vzdelaní a tituloch neustáva, pretože svet si volí oproti minulosti revolučnú paradigmu. Výnimočnosť produktov a minimalizáciu nákladov v samotnej výrobe, ale aj efektivite spoločensko-ekonomického prostredia. Ak to berieme do dôsledkov, iba absolutórium akokoľvek uznávanej školy okrem určitého „balíka“ vedomostí nie je zárukou profesionálneho uplatnenia v živote. Tvrdím to na základe skúseností z produkčnej praxe. Najmä za ostatných 25 rokov spoločného úsilia napredovať s vrcholovým manažmentom I.D.C. Holding.
Svetová konkurencia tvorí neúprosný diktát potrebných znalostí pri maximalizácii spotrebiteľskej novosti a minimalizácii spotrebovaného času. Dobre si to uvedomujem najmä v každodennej realite. Preto popri iných cieľovo orientovaných iniciačných aktivitách podporujem spoluprácu s podnikmi a inštitúciami, ktoré razia cestu spojenia vedy a praxe. Takou je Podnikateľská univerzita. Študentmi sú inžinieri a absolventi univerzít aj iných smerov, a to aj v zahraničí. Zároveň sú úspešní podnikatelia aj iní odborníci, vlastníci firiem i radoví zamestnanci. Učia sa jeden od druhého. Takmer každý z nich sa stal lídrom vo svojom „džobe“, avšak zároveň sa neustále vzdeláva.
Napriek vysokej úrovni týchto zväčša postgraduantov, na Podnikateľskej univerzite nikto žiadny diplom ani titul nedostane. „Nechceme sa totiž viazať akreditačnými náležitosťami, potrebujeme mať tvorivú slobodu! Učíme to, čo je v súčasnosti najviac potrebné,“ hovorí so zanietením Ján Košturiak, zakladateľ dnes už významnej edukačnej inštitúcie IPA Slovakia. Poslucháčom veľmi konvenovali vystúpenia a rozhovory s vedením korporácie vrátane generálneho riaditeľa Pavla Kovačiča v rámci výučbového procesu. Zaznela aj kritická zmienka o nedôslednostiach a sklamaniach i zneuznaní mnohých, ktorí kus života a zdravia obetovali svojej práci a napokon dostali výpoveď.
Zrejme je to aj dôsledok toho, že diplomy s titulmi už dávno nie sú kryté znalosťami, a tak uchádzači o prácu sa často uspokoja s prácou na výrobnom páse vo väčšej fabrike s prísľubom slušného zárobku. Má to, samozrejme, katastrofálne dôsledky vo výchove a v správaní ľudí. Povzdychy však nie sú nič platné, pretože skutočnosť sa premieta v ľudské súženie, zanecháva svoje dôsledky v povrchnosti, zbožňovaní peňazí, ale i v raste chorobnosti a úmrtnosti. Osobne si myslím, že pomôcť môžu nie hádky, nie nespokojnosť, nie politikárčenie, ale poctivá práca a vlastný podiel každého na naplnení svojich túžob aj so širšími spoločenstvami v každodennom živote.