Podľa rezortu existuje minimálne časová súvislosť medzi reformnými opatreniami vlády a mierne priaznivým vývojom regionálnych rozdielov obyvateľstva. Materiál však uvádza, že HDP na obyvateľa (meraný v parite kúpnej sily) je v Bratislavskom kraji vyšší ako v ostatných krajoch Slovenska. HDP na obyvateľa v Bratislave dosiahla 227 percent celonárodného priemeru (údaje sú z roku 2001).
Nezamestnanosť
Priemerná miera nezamestnosti sa v roku 2003 pohybovala v rozpätí od 3,94 percenta v Bratislavskom kraji až po 22,05 percenta v Banskobystrickom kraji. V okrese Rimavská Sobota bola 30-percentná, v okrese Bratislava III predstavovala 2,83 percenta, keď ešte v roku 2001 bol tento rozdiel 31 percentuálnych bodov. V posledných dvoch rokoch sa zvýšila miera zamestnanosti vo všetkých krajoch, rozdiely medzi krajom s najvyššou a najnižšou mierou zamestnanosti sa znížili o 2 percentuálne body. Vlani priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji dosiahla 131,4 percenta celoslovenského priemeru a napríklad v Prešovskom kraji dosiahla úroveň 80 percent slovenského priemeru.
Sociálne dávky
Autori správy konštatujú, že od roku 2001 je na Slovensku pokles rozdielov v počte poberateľov a objeme vyplatených korún na dávky sociálnej pomoci (dnes dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke). Vláda prijala alebo plánuje prijať opatrenia na zníženie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Ide o rôzne typy opatrení, napríklad dôraz na rozvoj infraštruktúry, najmä dopravnej, poskytovanie štátnej finančnej pomoci, napríklad príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Na podporu mobility pracovnej sily sa poskytuje príspevok na sťahovanie sa za prácou. K nádejným opatreniam podľa vlády by mala patriť aj fiškálna decentralizácia, kde miestne dane by mali byť motorom rozvoja v regióne.