Ako keby nevyliečiteľné ochorenia

A to je pravdepodobne posledná jasná myšlienka. Všetky ostatné sú zmätené, úzkosť sa stupňuje spolu s telesnými príznakmi a možnosť náhlej smrti ochromí myslenie i údy. A potom sa vedomie začne vzďaľovať, okolie ustupuje a vy padáte do sivej hmly, ktorá všetko pohltí.
Stáva sa vám niečo podobné, alebo poznáte niekoho, kto na takéto záchvaty trpí?

Diagnóza - hypochonder
Zo záchvatu sa však každý postihnutý preberie. Bude vystrašený rovnako ako každý, kto záchvat videl. Potom sa objaví obava z opakovania záchvatu. Táto obava býva taká veľká, že dovedie k lekárovi aj tých najzarytejších odporcov zdravotníckych zariadení. Ale nič sa nenájde. Podľa výsledkov objektívnych vyšetrení je človek zdravý. Vy však tomu neuveríte, nemôžete, a preto vymeníte lekára. Budete zúfalo chodiť od jedného lekára k druhému a máte reálnu šancu, že za pol roka sa vás budú zdravotníci báť ako známeho hypochondra. Ale možno sa nájde aj nejaký láskavý doktor, ktorý vám niečo vyoperuje, aby ste sa uspokojili.

Príznaky sú rôzne
Stupeň, v ktorom chorý pocíti spomínané príznaky, je veľmi individuálny. Nemusia byť až také silné, ako sme ich opísali. Alebo má chorý len niektorý ich ekvivalent, alebo má, napríklad, úplne iné problémy. Cíti tlak v žalúdku, bolesti, pálenie v bruchu, suché ústa, bolesť hlavy. Alebo pociťuje len úzkosť, ktorá znižuje kvalitu života, z ktorého sa stáva malý očistec. A úzkosť, odborne nazývaná úzkostná porucha, aj je reálnou príčinou týchto chorobných záchvatov. Kým chorý nestretne lekára, ktorý sa dobre vyzná v psychológii ochorení, bude blúdiť po najrôznejších odborníkoch bez výsledku. Nikto mu nepomôže. Takto chorí ľudia nadobudnú po čase dojem, že ich ochorenie je nevyliečiteľné. Je to preto, lebo liek na srdce, na žalúdok či na bolesti hlavy pri týchto stavoch nepomáha.

Manažérska choroba
Pôvodne sa s úzkostnými poruchami začali objavovať manažéri, vedúci pracovníci a podnikatelia. Odrazu ich bolo toľko, že syndróm sa začal nazývať manažérskou chorobou. Postupne, ale dostatočne rýchlo, sa však do tejto choroby tlačili ľudia s podstatne nižšími príjmami a s inými problémami, než je osud ekonomiky. Učitelia, ženy v domácnosti, zamestnanci firiem, v ktorých sa prepúšťa, novinári, a čo je najhoršie, mladí ľudia. Takí mladí, že ich bez urážky môžeme nazvať deťmi.

Pracovisko a škola ako spúšťač záchvatu
V práci či škole prežije človek väčšiu časť aktívneho času, ktorý mu je v tomto živote vymeraný. Zlá atmosféra na pracovisku je jednou z významných príčin, ktoré ku vzniku a rozvoju panickej poruchy vedú. Ak sa k tomu pridajú starosti v osobnom živote, situácia sa stáva nebezpečná.
Ak ste sa v opísaní panickej poruchy našli, pokúste sa chvíľu porozmýšľať, čo asi priviedlo k nej vás.

Úzkostná porucha sa dobre lieči
V skutočnosti nie je hľadanie príčiny vzniku úzkostnej poruchy v živote človeka také jednoduché. Stáva sa, že táto porucha prepukne a nech obraciame osud chorého z ktorejkoľvek strany, nenájdeme nijaký závažnejší stres či duševné poranenie.
Úzkostná porucha, ak sa diagnostikovala, sa až na výnimky dobre lieči. Dôležité je, aby chorý prišiel čo najskôr, keď príznaky ešte nie sú plne rozvinuté a zafixované. Vtedy je liečba kratšia a efekt výraznejší. O liečbu sa delia neurológovia s psychiatrami, stratégia liečby je u oboch odborníkov rovnaká. Rôzne dlho sa podávajú lieky, ktoré pocity úzkosti tlmia, rozkladajú, vlastne akoby ich v mozgu neutralizovali. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri kombinácii medikamentóznej liečby a psychoterapie. Porucha postupom času slabne, až nakoniec zmizne. Už v začiatkoch liečby pociťujú chorí veľkú úľavu. Vracia sa im sebavedomie a chuť do života. Vyliečení si neraz až s prekvapením spomínajú na svoje nepríjemné stavy. Už im nerozumejú. A to je dobre.