Akými bludnými tvrdeniami ľudia dodnes podkopávajú význam Novembra? A čo na samotných revolučných udalostiach zostáva skutočne neobjasnené dodnes?
„Plánovači ŠtB prišli na geniálnu symboliku. Našli dátum, ktorý je v Čechách zvlášť citlivý a zapadal do plánu spustiť prevrat s pomocou študentov a umelcov. Študentov preto, lebo sú ľahko mobilizovateľnou masou, ktorá nehľadí na následky a nie je zaťažená vlastnou rodinou či kariérou. Umelcov preto, lebo každý takýto zásadný protest potrebuje ľahko identifikovateľné tváre, dramaturgiu, ale aj technické zázemie. A 17. november preto, lebo v ten deň roku 1939 boli nacistami tvrdo potlačené demonštrácie českých študentov proti nacistickej okupácii a nasledovala séria ich popráv a deportácií do koncentračných táborov.“
Cherchez la ŠtB
Spisovateľ a publicista Gustáv Murín – lebo on je autorom vyššie uvedených viet – nie je zďaleka jediným šíriteľom hoaxov o Nežnej revolúcii. No určite jedným z najznámejších. A hoci tvrdenia, ktoré vo svojom blogu z 1. novembra šíri, historici a pamätníci už mnohokrát vyvrátili, fanúšikov konšpiračných teórií to príliš netrápi.
Dôvod? Ako sa pre HN magazín vyjadrila Zuzana Panczová z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied, „ľudia mnohokrát lipnú na konšpiračných teóriách nie preto, že ich presvedčili silou argumentov, no skôr kvôli niečomu, čo zasahuje ich vnútorné emocionálne videnie sveta“.
A to obvykle zasahuje fakt, že konšpiračné teórie vykresľujú svet ako miesto, v ktorom je všetko predvídateľné, naplánované, neexistujú v ňom náhody a dobro a zlo je ľahko rozlíšiteľné. Inými slovami, podávajú ho ako oveľa zrozumiteľnejší (hoci zároveň desivejší) priestor.
Ale naspäť k Nežnej revolúcii. Keď príde na ňu reč, šíritelia hoaxov prakticky okamžite siahajú po tvrdení, že nešlo o žiadnu iniciatívu zdola, ale, naopak, zhora. Zo strany štátnej moci, konkrétne ŠtB – štátnej politickej tajnej služby Ministerstva vnútra ČSSR.
A takmer vždy pri tom vyťahujú meno, ktoré tvorí stredobod najmenej objasnenej udalosti z novembrových ulíc: Martina Šmída – údajne usmrteného počas demonštrácie 17. novembra na pražskej Národnej triede.
R.I.P. Martin Šmíd
„Bola to rozbuška.“ Tak správu o smrti vysokoškolského študenta opisuje pre HN magazín literárny vedec Peter Zajac, jeden zo zakladajúcich členov VPN. Fáma o jeho smrti žila v médiách len
niekoľko hodín. Aj za ten krátky čas však stihla zmobilizovať davy ľudí a vyprovokovať desiatky spontánnych demonštrácií.
V napätej atmosfére novembrových dní by na podobný „výbuch“ stačila aj informácia slabšieho kalibru.
Ako sa však vôbec mohlo stať, že sa výmysel – navyše natoľko vážny – dostal až do médií ako Slobodná Európa či Hlas Ameriky? Zástancovia konšpiračných teórií v tom majú jasno (a zmätok zároveň): po prvé, buď ju vypustili disidenti, aby naverbovali do ulíc čo najviac ľudí, alebo, po druhé, ide o dielo ŠtB.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.