Tlak Kremľa rastie, šéf Yukosu vo väzbe

Po piatich mesiacoch sporov udreli vyšetrovatelia aj na šéfa Yukosu, ktorého v sobotu zatkli v Novosibirsku. Tento krok je podľa opozičných síl iba demonštráciou sily Kremľa proti človeku, ktorý predstavuje reálnu politickú silu. Chodorkovský financuje aj opozičné Jabloko aj Zväz pravicových síl. Obávajú sa aj menší podnikatelia, ktorí zďaleka nedosahujú finančné parametre oligarchov a aj námestník ministra hospodárstva Andrej Šaronov pripustil, že imidž Ruska, ako krajiny vhodnej na investovanie, môže utrpieť. Yukos už menej. Vedenie firmy oznámilo, že chod spoločnosti zatknutie Chodorkovského neovplyvní, môže však jeho post. Samotná firma si totiž takéto spory s vládou neželá. Chodorkovskij ešte v júli oznámil meno svojho nástupcu v prípade, že pôjde do väzenia. Tým by sa mal stať Jacob Rothschild, ktorého rodina financovala ropné projekty ešte v cárskom Rusku.
Na druhej strane mnohí ekonómovia poukazujú na možné dôvody, pre ktoré Kremeľ tak vehementne ide po oligarchoch. Tí už pri moci de facto boli, keď v úrade prezidenta bol Boris Jeľcin. Ich vplyv na ekonomiku bol pritom katastrofálny. Práve v "ich čase" došlo aj k zrúteniu rubľa a ožobráčeniu miliónov Rusov. Navyše, svoje urobil aj príklad Číny. Tá dávno preskočila Rusko čo sa týka záujmu investorov a Kremeľ sa tak presvedčil, že nie politická pluralita, ale bezpečnosť investícií je kľúčom k prilákaniu ich väčšieho objemu. Kremeľ preto dáva prednosť spolupráci so zahraničnými firmami ako ExxonMobil, British Petroleum či ChevronTexaco ako s domácimi magnátmi. Iba deň pred zatknutím Chodorkovského vyhlásil A. Šaronov pre BBC, že vláda súhlasí so vstupom zahraničných firiem do Yukosu, čo by bola po investícii BP do TNK druhá najväčšia investícia v Rusku. Okrem toho, Putin sa vôbec netají svojím názorom na oligarchov, ktorí si nahonobili obrovské majetky vďaka predchádzajúcim dobrým vzťahom s Kremľom, či už za Jeľcina alebo ešte skôr na sklonku existencie ZSSR. Samotný Chodorkovskij práve ako mladý komunistický funkcionár koncom 80. rokov založil viacero súkromných firiem zo štátnych peňazí. Práve ľahko získaný majetok mu dnes vytýkajú aj jeho zástancovia. Ako žartom uviedol prezident Združenia ruských podnikateľov Arkadij Volskij, "zarobiť 8 mld. USD za osem rokov je vážne trochu priveľa".

Michail Chodorkovskij

Ani nie v 40 rokoch života a za osem rokov od kúpy Yukosu nazhromaždil tento moskovský rodák majetok za 8 mld. USD, čo je približne hodnota HDP Islandu. Svoju kariéru začal ako lojálny člen Komunistickej strany ZSSR. Ku koncu existencie komunistickej veľmoci využil svoje vzťahy s politickými špičkami a založil viacero firiem, medzi nimi v roku 1987 banku Menatep, v ktorej dodnes vlastní veľký podiel. Prvé milióny zarobil už na začiatku 90. rokov, keď banka cez politické vzťahy získala viacero podielov vo veľkých štátnych firmám privatizovaných hlboko pod cenu. V roku 1995 takto kúpil Yukos iba za 350 mil. USD. Dnes vo firme vlastní 36 % akcií, ďalších 60 % vlastní ním založená banka Menatep.