Každý dvadsiaty Európan pracuje načierno

Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer uskutočnenom v 27 krajinách únie síce každý dvadsiaty Európan žije, prípadne si k životu prilepšuje zo ziskov z čiernej práce, teda bez odvádzania daní a ďalších poplatkov, najväčšia koncentrácia takýchto Európanov je práve v bývalom východnom bloku. Z prieskumu je zjavné, že úroveň čiernej zamestnanosti dosahuje najviac, až 23 percent, v Rumunsku, o niečo menej potom v Litve a Lotyšsku. Britský denník Guardian poznamenáva, že "ide o bývalé socialistické krajiny, ktoré sa snažia prilepšiť si za nižší plat, presnejšie, za horšie podmienky."
Začarovaný kruh
Hoci Rumunsko v rebríčku vedie, nad desať percent obyvateľstva sa čiernou prácou živí aj v Poľsku a Litve (po 11 percent), Bulharsku (14 percent) a v Lotyšsku (17 percent), v Česku sú to len tri percentá. V prieskume opýtaní priznali, že daný príjem ide mimo daňových úradov a sú od neho životne závislí. "Najčistejšie" zarábajúcimi sú, naopak, Dáni, Francúzi, Briti, Nemci a Luxemburčania. Tu dosahuje čierna zamestnanosť maximálne dve percentá. Druhá strana mince však je, či práve dané krajiny často čiernych pracovníkov nezamestnávajú, prípadne či sa pre Barometer vyjadrili pravdivo. Napríklad je zrejmé, že len v Nemecku je podiel tieňovej ekonomiky až 16 percent HDP, v Taliansku napríklad až 20 percent, takže podiel pracovníkov na čiernom trhu práce bude zrejme rovnako vyšší.
Eurobarometer tiež ukázal, že len 5 percent aktívneho obyvateľstva v únii sa podľa vlastného priznania živí čiernou prácou. Pritom z výskumu vyplýva, že 11 percent, teda raz tak, je do tejto čiernej práce vtiahnutých tým, že využívajú služby či kupujú vedome alebo nevedome tovary čiernou prácou vyprodukované.
Podľa analytika Centra európskych štúdií v Bruseli Juraja Draxlera sú totiž často nelegálnymi pracovníkmi legálni imigranti, ktorí však nie sú kvalifikovaní na danú prácu. Na jednej strane teda vedú krajiny bývalého východného bloku, ktorých občania si doma privyrábajú takzvanými fuškami, na druhej strane práve západné krajiny, ktorých občania si zarábajú na živobytie zväčša "čistým spôsobom", sú zamestnávateľmi takýchto imigrantov, za ktorých nemusia odvádzať dávky do poisťovní, platiť dane, nehovoriac o výhodnej nízkej mzde. "Príkladom je Španielsko vo vzťahu k Afričanom," dodáva Draxler.
Aj podľa denníka Financial Times mnohé západné krajiny zamestnávajú týmto spôsobom imigrantov z tretích krajín, najmä Afriky či Ázie (najmä bývalých krajín Sovietskeho zväzu), pričom zamestnávatelia nezverejňujú, koľko takýchto pracovných síl "živia".
Vedomá podpora
Pritom z výsledkov Eurobarometra je zjavné, že až 66 percent opýtaných vedome podporuje čierny trh tým, že využíva takýchto pracovníkov, prípadne takto vyprodukované výrobky pre lacnú cenu. Pätina opýtaných uprednostňuje rýchlejšie služby, sedmina odporučenie od známych a desať percent napríklad to, že "legálne" služby sú v danej oblasti, ktorú chceli využiť, na trhu takmer nedostupné.
Najviac čiernych pracovníkov je tradične v stavebníctve a priemysle (desať percent), sedem percent v poľnohospodárstve a o percento menej v službách. Zaujímavé je, že len dve percentá je takých, ktorí nepriznávajú svoj príjem a "pracujú" ako pomocníčky v domácnosti či opatrovateľky detí. Na druhej strane takmer pätina opýtaných sa zdôverila s tým, že vedome využíva služby tohto typu práve pre nižšiu cenu a dostupnosť.