Hoci sa líder strany ANO Pavol Rusko a pár ďalších členov aliancie tvári, akoby bolo všetko v poriadku, niečo sa deje. Odchod Antona Danka z poslaneckého klubu prišiel v najmenej vhodnej chvíli -- pár dní pred snemom. P. Rusko je (aspoň zatiaľ) jediným kandidátom na predsednícky post. Lenže fakt, že rokovanie snemu bude neverejné, naznačuje, že sa bude prepierať nie príliš voňavá bielizeň a toto pranie sa nevyhne ani najvyšším straníckym špičkám. Ak bolo cieľom "hermetickej uzávery" túto skutočnosť utajiť, dosiahol sa pravý opak. Na Slovensku sa nič neutají a vynesené kuloárne správy celé dianie ešte zveličia a prikorenia.
A. Danko mal nezhody s vedením strany už dávnejšie -- začali sa v čase, keď ANO deklarovala podporu tzv. južnému ťahu, ktorý mal spojiť východ a západ Slovenska. Jeho rozhorčeniu, ktoré viedlo k odchodu z kresla podpredsedu aliancie, sa nebolo treba čudovať -- je predsa primátorom Popradu. Nakoniec sa ukázalo, že celý spor "severu s juhom" vznikol nedorozumením, ktoré vyplynulo z nedostatočného vysvetlenia (ANO nežiadala, aby bola výstavba severného diaľničného ťahu zastavená, ale navrhla, aby sa umožnila výstavba južného ťahu napríklad zo súkromných zdrojov). Lenže Danko už nabral kurz von z aliancie -- čo vyvrcholilo kritikou direktívnych metód, rozhodovania bez súhlasu vrcholných orgánov, konfrontačnej politiky voči koaličným partnerom a neplnenia volebného programu. Napokon prišla neúspešná iniciatíva, smerujúca k výzve predsedovi strany, aby už nekandidoval. Odchod je už len logickým koncom rebélie.
Pozícia P. Ruska sa otrasie aj v prípade, že Dankov príklad nebudú nasledovať ďalší členovia poslaneckého klubu, pretože dokazuje alebo nesprávnu personálnu prácu pred voľbami, alebo neschopnosť komunikácie po nich. V tomto svetle sú komentáre typu "pre stranu to nebude žiadna strata" nie náležité a už vonkoncom nezodpovedajú realite -- ANO utrpí na dôveryhodnosti. Túto stratu prehĺbia známky nespokojnosti v straníckych radoch vrátane členov vedenia, ktorí sú znepokojení chýrmi o ekonomických prepojeniach P. Ruska. Tvrdenie, že ide o mediálne aktivity zo strany neprajníkov aliancie, nevyznieva príliš presvedčivo (aj keď sa tento argument priam ponúka).
ANO hrozí, že sa stane jednou zo strán na jedno volebné obdobie. Z najznámejších -- pretože vládnych -- stačí spomenúť Združenie robotníkov Slovenska (ktoré je dôkazom, že aj takto smiešna strana dokáže spôsobiť vážne problémy) až po Stranu občianskeho porozumenia, ktorej program sa vyčerpal zvolením Rudolfa Schustera za prezidenta a potom už len hľadala aspoň aké-také ideologické odôvodnenie svojej existencie. S ohľadom na nespochybniteľnú odbornú úroveň viacerých členov ANO by to bol smutný osud.
Škodoradosť nad problémami P. Ruska by boli pochopiteľné (pri vzťahoch medzi stranami vládnej koalície), avšak veľmi krátkozraké. Hoci A. Danko deklaruje, že opúšťa ANO, nie však politiku vládnej koalície, faktom je, že aj tak slabá parlamentná väčšina sa formálne znížila o jeden hlas. Stane sa teda ešte citlivejšou a priechodnosť jej návrhov v NR SR sa ešte sťaží. A to sa už nebude týkať len ANO, ale aj ostatných strán a plnenia ich programov.
StoryEditor