S reformou dôchodkového systému sa rozprúdila aj vášnivá diskusia o tzv. treťom dobrovoľnom pilieri sporenia, v súvislosti so zmenou daňového zákona. V médiách je možné sledovať reakcie, ktoré hovoria o ohrození, ba dokonca až o zániku doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré, podotýkam, nie je jedinou možnosťou, ako si nasporiť na dôchodok. Zabúdame aj na iné možnosti, akou je kapitálové životné poistenie, investičné životné poistenie, fondy správcovských spoločností, o ktorých sa takisto diskutovalo z hľadiska daňového zvýhodnenia. (Naši susedia na to prišli už dávnejšie.)
Pozrime sa však na to z inej strany. Všetky spomínané formy sporenia sú zároveň aj možnosťami ako podnikať. Je zrejmé, že doplnkové dôchodkové poisťovne ich majitelia nezriadili len preto, aby mali kde naši občania sporiť. A tu sme pri koreni veci. Zvýhodnenie jednej formy podnikania pred druhou zákonom asi nemožno nazývať vytváraním trhového prostredia, ktoré tu už vyše desaťročie budujeme. Hoci trh zrejme nie je liekom na všetko, nemala by existovať aspoň rovnosť šancí? Nemalo by v tomto prípade platiť buď všetci alebo nikto?
Nechcem podrobne rozoberať špecifiká tej-ktorej formy sporenia, hoci každé z nich má svoje výhody a nevýhody. Avšak je nepopierateľný účinok udržania životnej úrovne dôchodcu. A to je azda cieľom, aby naši dôchodcovia dôstojne žili aj v starobe a nekončili v núdzi, dokonca v sociálnej sieti štátu.
Hoci daňové zvýhodnenie je určite dobrým argumentom pre predajcov produktu, asi by nemalo byť na prvom mieste v argumentácii. Štát určite musí využiť svoje možnosti a na sporenie na dôchodok svojich občanov motivovať. Pokiaľ si však občan neuvedomí význam, ktorý mu dôchodkové sporenie prinesie, asi nám naozaj dlho v treťom pilieri nevydrží. Ale to by bol ohrozený alebo zanikol azda už s daňovým zvýhodnením alebo bez neho. Tak prečo vlastne naši občania v tom treťom pilieri sporia?
StoryEditor