Nestrašiť eurom

O samotnom vstupe do eurozóny je zbytočné diskutovať, zaviazali sme sa k nemu pri vstupe do Európskej únie. Otázkou je, ako čo najviac eliminovať riziká spojené s operáciou.
Všimnime si dve. Prvým je organizácia a náklady prechodu na spoločnú menu. Najväčšie nároky budú na centrálnu banku a komerčné banky, ktoré sa musia pripraviť softvérovo, musia zabezpečiť distribúciu nového obeživa a sťahovanie starého počas dvoch týždňov duálneho obehu. Tu si možno spomenúť na prelom januára a februára 1993, keď úplne nová Národná banka Slovenska zabezpečovala kolkovanie federálnych bankoviek a ich rozvoz na výmenné a obchodné miesta. NBS zvládla výmenu meny vynikajúco, aj keď nie bez problémov. Kolkované bankovky sa rýchlo nahrádzali novými, vymieňali sa mince. Pri prechode na euro bude môcť NBS tieto skúsenosti využiť, pričom podmienky budú oveľa lepšie.
Komerčné banky mali pri delení československej meny tiež svoju úlohu, vymieňali peniaze v hotovosti. Ale podstatnejšie im pomôžu skúsenosti, ktoré mali pri prechode na euro ich materské banky v Rakúsku a Taliansku.
Občanov zaujíma najviac možné zdražovanie. Prieskumy verejnej mienky v eurozóne z roku 2002, keď ľudia dostávali euro do rúk in natura, svedčia o všeobecnom presvedčení, že obchodníci využili prechod na spoločnú menu na zdražovanie. Z toho je aj nemecká ľudová prezývka novej meny -- teuro (teuer -- drahý). Pritom podľa Eurostatu sa v roku 2002 index spotrebiteľských cien oproti roku 2001 nezmenil -- bol rovnako 2,3 percenta. Podiel zavedenia nových bankoviek na raste cien bol asi desatinový.
Je fakt, že k pôvodným nákladom pristupujú určité náklady (prestavenie pokladníc, techniky na skladovú evidenciu). Sú však jednorazové náklady, ktoré sa síce prenesú na spotrebiteľa, ale z jednicového hľadiska sú zanedbateľné. V západnej Európe sa ceny hýbali pri zaokrúhľovaní a "skrášľovaní", u nás sa zaokrúhľovať príliš nebude, skôr sa bude z okrúhlych desaťkorún a korún nová nominálna cena rozdrobovať. Aj keď tu budú sklony zvyšovať ceny, ak vydrží tvrdá konkurencia, kde sú lídrami obchodné reťazce, bude trh tlačiť ceny dolu rovnako v eurách a centoch, ako teraz v korunách. O korektnosť regulovaných cien sa bude musieť, tak ako aj teraz, postarať štát. Podľa zákona o cenách bude môcť zasiahnuť aj pri predražovaní cien iných tovarov a služieb. Ide o tzv. neobchodovateľné tovary a služby, kde je konkurencia obmedzená. Ale toto platí aj teraz -- euro-neeuro.