Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International sa teší všeobecnej prestíži a uznaniu. Jej výročné správy o dodržiavaní ľudských práv preto vzbudzujú širokú pozornosť svetovej verejnosti, najmä ak kritizujú, ako tento rok, skupinu najmocnejších štátov sveta a adresujú im spoločnú výčitku -- podriaďovanie ľudských práv záujmom bezpečnosti.
Vyše 300-stranový dokument je vo výpočte kladov a záporov pri dodržiavaní ľudských práv rozdelený na geografické regióny a na 150 jednotlivých krajín. Pokrýva obdobie od januára do decembra minulého roka. Na základe získaných údajov sa pokúša definovať niektoré globálne trendy. Zdá sa, že tento rok medzi nimi dominuje pomerne odvážne obvinenie krajín ako USA, Veľká Británia, Čína a Rusko, že obetúvajú ľudské práva boju proti terorizmu. Nie však len skutočnému a zodpovednému zápasu s touto hrozbou slobody a bezpečnosti, ale aj pre vlastné egocentrické záujmy.
To sú tvrdé stanoviská. Vyriekla ich i generálna tajomníčka Amnesty International Irene Khanová, keď v Londýne, kde má organizácia celosvetovú centrálu, vystúpila pred novinármi pri príležitosti vydania výročnej správy. Spoločným menovateľom pre štyri spomenuté veľmoci i ďalšie vplyvné štáty bola podľa nej skutočnosť, že vedome prehliadali porušovanie ľudských práv doma i za vlastným prahom. To z nich robilo páchateľov i spolupáchateľov zároveň.
Kritikou nešetrila ani vlády európskych krajín za to, že strkali hlavy do piesku a odmietali prehodnocovať postoje k tomu, ako Spojené štáty tajne prepravovali väzňov cez Európu do lokalít, kde ich čakalo mučenie. To vraj za USA páchali vyšetrovatelia v štátoch ako Sýria, Maroko, Jordánsko, Egypt, Alžírsko, Libanon a najnovšie aj Líbya. Amnesty International sa nepáči, že európska dvadsaťpäťka úmyselne odvracala oči od zneužívania moci vládami Ruska, Číny a štátov Strednej Ázie. Európanov pritom zrejme motivovali obchodné záujmy v Rusku a Ázii a voči tomuto regiónu používali dvojitý meter.
Jedným z prostriedkov zbavovania sa priamej zodpovednosti vyspelých západných demokracií za porušovanie ľudských práv v oblastiach ozbrojených konfliktov, ako napríklad v Iraku, je prenechanie zakázaných a odsúdeniahodných činností súkromným kontraktorom. Hovorí sa tomu outsourcing špinavej práce. Vlády sa potom vyvliekajú z priamej zodpovednosti za činy týchto "zmluvných partnerov".
Napriek tomu Amnesty International nepodlieha pesimizmu. Domnieva sa, že po piatich rokoch odsúvania ľudských práv na vedľajšiu koľaj začal v roku 2005 fúkať protivietor. Pokrytectvo vlád odhaľujú médiá a niektoré oficiálne tvrdenia zmietajú zo stola súdne inštancie. Silnie hlas aktivistov na obranu ľudských práv a predstavitelia Británie a USA strácajú pod náporom meniacich sa názorov verejnej mienky sebaistotu. Výstižným príkladom skromnejšieho až pokornejšieho správania štátnikov bola štvrtková tlačová konferencia amerického prezidenta G. W. Busha a britského premiéra Tonyho Blaira v Bielom dome. Takéto správanie oboch donedávna sebavedomím kypiacich mužov by mohlo avizovať otvorenie širšieho dialógu politickej moci s občianskou verejnosťou. Pomohlo by to všetkým.