Rollf Ekeus je vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny a Švéd. Günter Verheugen je člen Európskej komisie a Nemec. Erik Jurgens je spravodajca právneho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Holanďan. Všetci traja sú zároveň významní Európania a nepochybne vedia, čo hovoria. Keď všetci traja upozorňujú, že maďarský krajanský zákon je zlý, asi to voľačo znamená. Ignorovať ich názory nie je dobrá politika ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Ekeus z OBSE pracuje metódou tichej diplomacie a diskrétnych krokov. Nemá vo zvyku blamovať konkrétne štáty na verejnosti. Vo svojom referenčnom stanovisku k maďarskému krajanskému zákonu z 26. októbra 2001 konkrétne nespomína žiadnu krajinu, v kontexte sa však vyjadruje jasne: "Dejiny dokazujú, že keď štáty robia jednostranné kroky na základe národnostnej príbuznosti s cieľom chrániť národnostné menšiny žijúce mimo jurisdikcie štátu, vedie to niekedy k napätiam a treniciam, dokonca k násilným konfliktom." Alebo o kus ďalej: "Hoci štáty môžu mať záujem o osoby tej istej etnicity žijúce za hranicami, toto ich neoprávňuje, ani implicitne, žiadnym spôsobom podľa medzinárodného práva vykonávať jurisdikciu nad týmito osobami."
Verheugen z EK takisto nerád prepiera menšinovú bielizeň na očiach verejnosti. Jeho predvianočný demarš do Budapešti bol diskrétny, ale taký jasný, že primal ministra zahraničných vecí MR ku konštatovaniu, že "ak EÚ hovorí, že maďarský krajanský zákon vo viacerých bodoch nevyhovuje očakávaniam a normám únie, ide o viac ako rumunské a slovenské trucovanie". Je len na škodu, že slovenské aj rumunské pripomienky k exteritoriálnemu pôsobeniu zákona, diskriminačnému poskytovaniu výhod, k formulácii o jednotnom maďarskom národe a k používaniu symbolu svätoštefanskej koruny na maďarskom preukaze, ktoré boli zhodné s Verheugenovými, Budapešť nechcela predtým počúvať.
E. Jurgens z RE po takmer ročnom odsúvaní rozhodnutia -- maďarskí poslanci vlani debatu v právnom výbore opakovane odsúvali, používajúc zámienku, že treba debatu odložiť, lebo na Slovensku budú komunálne voľby a začiatkom marca 2003 znovu žiadali o odklad argumentujúc, že by schválenie rezolúcie mohlo ohroziť výsledok referenda o vstupe Maďarska do EÚ -- presadil návrh rezolúcie, podľa ktorej v oblasti ochrany národnostných menšín majú jednoznačnú prioritu jestvujúce mnohostranné a dvojstranné zmluvy a európske normy (bod 2). Štáty musia zaujať bilaterálny, a nie unilaterálny prístup k ochrane svojich príbuzenských menšín a rešpektovať pri tom základné princípy medzinárodného práva (bod 8). Rezolúcia sa končí výzvou vláde a parlamentu Maďarska, aby zákon upravili tak, že vyhovie kritike Vysokého komisára OBSE aj Parlamentného zhromaždenia RE.
Tri kľúčové medzinárodné organizácie sa teda vyjadrili -- a všetky tri kritizovali zámery a hlavné ustanovenia zákona o zahraničných Maďaroch. Preto ak minister L. Kovács nedávno v Bratislave odvážne tvrdil, že nová verzia krajanského zákona je eurokonformná, treba si počkať na analýzu, či novela, ktorú MZV MR doručilo na MZV SR, naozaj dôsledne opustí základný zámer formulovaný expremiérom V. Orbánom: po 80 rokoch konečne vytvoriť právne a inštitucionálne väzby medzi Maďarskou republikou a Maďarmi žijúcimi v susedných krajinách. Páni Ekeus, Verheugen a Jurgens si určite neželajú, aby sa touto orbánovskou predstavou spájania národa ponad hranice inšpirovali aj parlamenty ďalších krajín, ktoré majú menšiny v susedných štátoch. Nie je ich totiž v rôznych kútoch Európy málo. Predstava, že svoje historické traumy si začnú liečiť orbánovskou metódou napr. v albánskom, srbskom alebo ruskom parlamente, nedáva spať nielen spomínaným trom predstaviteľom významných európskych inštitúcií, ale aj ďalším presvedčeným Európanom.
StoryEditor