Súkromné školy vyberajú za vzdelanie peniaze. Tak už to v trhových ekonomikách chodí. Kto chce študovať, zaplatí, kto nechce, podá si prihlášku na školu verejnú, kde mu štát na základe ústavy garantuje jedno vysokoškolské štúdium bezplatne. Rovnako je to aj s diaľkovým štúdiom. To, že za externé štúdium sa neoficiálne platilo aj na univerzitách verejných je už iný príbeh a pekne bradatý. Keďže dopyt po vzdelaní na Slovensku nedokázali v plnej miere uspokojiť verejné vysoké školy, v ostatných siedmich rokoch vzniklo desať súkromných, ktoré s radosťou využili medzeru na trhu. Pustili sa najmä do nízkonákladových a atraktívnych študijných programov, ako napríklad právo či manažment, kde záujemcov o titul nikdy nie je dosť. Vzdelanie však ponúkli tiež úradníkom štátnej a verejnej správy, ktorým podľa nových predpisov vysokoškolské vzdelanie prinesie tabuľkovo vyšší plat. Vo veľkom ich využívali zdravotné sestričky, ktoré si chceli doplniť vzdelanie a získať tým automaticky kvalifikáciu na prácu vo svojom odbore v štátoch Európskej únie. Kým minulá vláda súkromné školy podporovala a exministri Fronc a Mikloš dokonca súkromným školám pomáhali v rozjazde účelovými dotáciami, zdá sa, že minister Mikolaj sa na súkromníkov nepozerá priateľským okom. Obmedzenie počtu externistov, ktoré navrhuje ministerstvo školstva, môže totiž prístup k vzdelaniu výrazne skomplikovať. Ťažko si totiž predstaviť, že úradníci a sestričky si zrazu vezmú neplatené voľno a niekoľko rokov budú navštevovať školské lavice, aby potom mohli vo svojej profesii pokračovať. Minister Mikolaj tvrdí, že chce zvýšiť kvalitu vzdelávania a nakresliť rovnakú štartovaciu čiaru pre všetky školy. Nech je skutočným zámerom ministerstva čokoľvek, isté je, že súkromné školy, ktoré nedostávajú od štátu ani korunu a sú závislé od školného, čaká zúfalý boj o prežitie.
Tomáš Nejedlý, redaktor domáceho oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.