O správu penzijných úspor nikto nejaví záujem

Od začiatku februára mohli záujemcovia podávať žiadosť o založenie a prevádzkovanie Dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré by v kapitalizačnom pilieri mali spravovať penzijné úspory občanov. Doteraz však Úrad pre finančný trh nedostal jedinú žiadosť.
"Príprava žiadosti je mimoriadne náročná, pretože obsahuje veľké množstvo náležitostí," vysvetľuje jeden z dôvodov hovorca úradu Marek Kačmár. Naznačil však, že viacerí záujemcovia s úradom už komunikujú. Nepredpokladá preto, že by sa dôchodková reforma mohla pre nezáujem o podnikanie v starobnom dôchodkovom sporení zastaviť.
Chýbajú predpisy
Jednou z príčin doterajšieho nezáujmu je podľa viacerých významných finančných inštitúcií legislatíva. Čaká sa totiž na to, kedy začnú platiť vykonávacie predpisy k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení, ktoré firmám spresnia licenčné podmienky. Rezort práce má na stole pripravené dve vyhlášky, o ktorých tento týždeň rokovala Legislatívna rada vlády. Mali by začať platiť od 15. apríla. Prvá je o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS a druhá sa týka odbornej skúšky sprostredkovateľov. Na konečnú verziu vyhlášok čakajú aj v Allianz - Slovenskej poisťovni. "Zvažujeme podanie žiadosti, ale zatiaľ sme sa ešte definitívne nerozhodli," povedala hovorkyňa poisťovne Lucia Bombošová. Podobná situácia je aj v najväčšej slovenskej banke. "Situáciu analyzujeme, v predstavenstve však stále nepadlo definitívne rozhodnutie, ako budeme postupovať," povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Eva Güttlerová.
Politické riziko
Okrem legislatívnych príčin sa niektoré firmy obávajú politického rizika. Súčasná opozícia totiž krátko po schválení zákona o starobnom dôchodkovom sporení naznačila, že s takouto reformou penzijného systému nesúhlasí. Poslanec Smeru Igor Šulaj vtedy dokonca povedal, že ak sa Smer dostane do vlády, bude sa usilovať o zmenu reforiem, ktoré sa nerobili so súhlasom opozície. "Každý, kto má snahu zmeniť túto reformu, chce ukradnúť súkromné prostriedky, ktoré budú patriť občanom," kontroval mu minister práce Ľudovít Kaník.
Poplatky pre silných
Nevýhodné podmienky na podnikanie sú podľa jedného zo záujemcov o licenciu ďalšou z príčin váhania firiem. Sťažuje sa hlavne na nízke poplatky za správu penzijných úspor, ktoré mesačne nesmú prevýšiť 0,07 percenta z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. "To potvrdzuje, že podmienky umožnia vstúpiť do odvetvia len silným, stabilným a serióznym spoločnostiam, čo bol aj náš cieľ," reagoval Kaník. Naznačil, že sa bude usilovať o zníženie minimálneho základného imania pre DSS, ktoré je v súčasnosti 300 miliónov korún. "Verím, že sa na to nájde dostatok politickej vôle, každopádne by som to považoval za rozumné a za vec, ktorá by znížila bariéru na vstup do odvetvia," uzavrel Kaník.