Boli ste prvým a zatiaľ jediným splnomocnencom vlády pre zavedenie eura. Ako hodnotíte prvých sto dní vlády z hľadiska šancí Slovenska prijať euro v roku 2009?
-- Môj pocit je, že za 100 dní sme sa vzdialili od eura. Konkrétnym dôkazom je neobsadenie tejto pozície. Sto dní je dostatočne dlhý čas na to, aby vláda našla nového splnomocnenca a dala tým jasný signál, že to s eurom myslí vážne. Ďalším dôkazom je rad proinflačných krokov. Zaznamenávame vianočné darčeky, rozdávanie, ktoré nie je nutné, ale ktoré tiež zdvíha infláciu. Štruktúra štátneho rozpočtu je diskutabilná.
Stráca Slovensko šance na zavedenie eura?
-- Moja pozícia je jasná -- euro je potrebné zaviesť v roku 2009. Slovensko na to stále má a reálne šance existujú. Nedočkali sme sa razantných krokov, ktoré vláda v programovom vyhlásení sľubovala. Je to priznanie dobrého stavu ekonomiky. Na druhej strane sú tu už jasné rozpory, ktoré zhoršujú našu situáciu, podnikateľské prostredie a povesť Slovenska v zahraničí. Je veľmi nebezpečné zvyšovanie pozície štátu v ekonomike na úkor slobody jednotlivca. Sú jasné trendy spolitizovania nezávislých inštitúcií, to je veľký zásah do fungovania spoločnosti a obávam sa, že bude pokračovať.
Minulý týždeň vláda schválila rozpočet, ktorý z hľadiska možnosti splnenia maastrichtských kritérií hodnotili ekonómovia zväčša pozitívne. Rovnako guvernér, ktorý síce vyslovil určité obavy, povedal, že rozpočet je dobrý. Nestotožňujete sa s ich názorom?
-- Rozpočet je tesne pod tri percentá, čo je, samozrejme, dobré. Spochybniteľná je však jeho štruktúra, pretože sa dalo viac výdavkov do spotreby a do odvetví, ktoré budú vytvárať väčšie diery. Konkrétne v zdravotníctve -- už len tým, že sa oddialilo obdobie exekúcií, vznikli výpadky daní z pridanej hodnoty. Rovnako sa vytvorili výpadky tým, že sa dalo viac do poľnohospodárstva. To už je záväzok aj na ďalšie roky. V tomto prípade je to kontraproduktívne s podporou vzdelanostnej ekonomiky či infraštruktúry. Nie je to rozpočet do budúcnosti. Na druhej strane vidieť snahu šetrenia v štátnych inštitúciách. To je dobrý trend, ale na druhej strane, keď je to plošné, tak nie sú jasné priority vlády.
Kedy počas budúceho roka bude jasné, či je Slovensko schopné splniť kritériá na zavedenie eura?
-- Už výsledky prvého aj druhého štvrťroka to dajú najavo. Očakávame silný hospodársky rast, tým, že najväčší investori začnú naplno produkovať budúci rok. Už toto nám dáva dobrý základ, ale nemyslím si, že práve tento hospodársky rast je dobré prejesť. Mali by sme myslieť na budúcnosť a byť šetrnejší.
Nehovorí sa len o mantineloch maastrichtských kritérií, ale aj o ich udržateľnosti. Myslíte si, že by nás Európska komisia nemusela pripustiť do eurozóny, aj keby sme tieto kritériá tesne splnili?
-- Určite sa bude posudzovať aj tento faktor. Budeme hodnotení v určitom čase a z tohto hľadiska budú dôležité najmä výsledky za rok 2007. Ale bude posudzovaný aj trend. A ako som už spomínal, kroky ako zásahy do nezávislosti orgánov a do podnikateľského prostredia nedávajú dobrý výhľad do budúcnosti.
Komisia by podľa vlády nemala mať námietky proti udržateľnosti rozpočtu, keďže sa deficit verejných financií má znižovať aj v ďalších rokoch. Je to dostatočný argument?
-- Z hľadiska príjmovej časti rozpočtu je to reálne. Z hľadiska výdavkovej časti predpokladáme na základe programového vyhlásenia vlády ešte zásahy. Veľa bude závisieť od toho, ako sa budú sľuby realizovať. Stále chceme veriť, že euro sa zaviesť podarí, ale momentálne sa od neho vzďaľujeme.