Na všeobecnom znížení produkcie emisií skleníkových plynov o polovicu do roku 2050 sa včera na schôdzke G8 v Nemecku dohodli členské štáty organizácie. Zaistili tým vytvorenie novej dohody po skončení platnosti Kjótskeho protokolu v roku 2012. Ako povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina organizácii G8 predsedá, "dohodli sme sa, že rast emisií CO2 sa najskôr musí zastaviť, a neskôr budú nasledovať jeho výrazné redukcie".
Nejasná dohoda
Pre Merkelovú, ktorá spomínaných 50 percent do roku 2050 navrhovala, je tak dohoda obrovským úspechom. Podľa denníka Telegraph by to totiž znamenalo, že Spojené štáty by prvýkrát pristúpili na vôbec nejaké limity v produkcii emisií. S dohodou podľa všetkého súhlasila aj Kanada, ktorá tiež ešte pred summitom stála na strane USA. Kanada totiž vidí svoju budúcnosť v rozsiahlej ťažbe z ropných pieskov.
Podľa AFP však americký prezident George Bush až tak od svojich predstáv neustúpil. Dohoda o znížení o 50 percent je len "všeobecná" s tým, že každý štát sa rozhodne, ako tento cieľ dosiahne. Ani jedna z krajín nemá stanovené presné číslo zníženia emisií, takže napríklad USA môžu stále ísť svojou cestou nových technológií, a nie povinného znižovania produkcie CO2 svojimi podnikmi. Zatiaľ nie je jasné ani to, či sa 50 percent bude počítať od roku 1990, alebo od iného dátumu.
USA sú ochotné bojovať proti skleníkovým plynom, no len vtedy, ak sa do systému zapoja aj nastupujúce ekonomiky ako Čína a India.
Poisťovne varujú
Na jasnejšiu dohodu čakali tak ekológovia, ktorí sú z nej sklamaní, ako aj finančníci. Tí vyzvali G8, aby určite schválila jasné škrty v produkcii emisií. Ako informoval Reuters, vyše 20 svetových bánk a poisťovní varovalo, že nekontrolovaný rast CO2 v ovzduší by svetovú ekonomiku mohol do roku 2040 stáť okolo bilióna dolárov ročne. "Obávame sa, že nekontrolovaná produkcia emisií povedie ku katastrofám ako sucho či záplavy, a ročné ekonomické straty by mohli do roku 2040 dosiahnuť okolo bilióna dolárov," povedal Torsten Jeworrek zo zaisťovne Munich Re, ktorá bola jedným zo signatárov výzvy.
Čína neustúpi
Navyše, je otázne do akej miery sa dohoda vôbec dotkne krajín ako Čína a India. Čína totiž dala už pred summitom jasne najavo, že rast svojho hospodárstva určite neobetuje ekológii. Pritom, ako informovala United Press International, Čína je dnes po USA druhým najväčším producentom emisií na svete (za rok 2004 vypustila 4,7 miliardy ton skleníkových plynov) a do 1,5 roka ich predstihne. O nič lepšie na tom nie je ani India, ktorá s 1,1 miliardy ton skleníkových plynov za rok 2004 predstihla Nemecko a do 10 rokov predstihne Britániu, Nemecko a Francúzsko dokopy. Pritom podľa AFP práve Ázia doplatí na klimatické zmeny. Vychádzajúc zo správy Ministerstva zahraničných vecí USA, ázijským štátom hrozí o niekoľko rokov nedostatok vody a dramatické následky na ich poľnohospodárstvo. Do roku 2050 by mohla byť postihnutá miliarda ľudí.
Predstavy ekonomických veľmocí
EÚ - zníženie produkcie skleníkových plynov o 50 percent do roku 2050 a dosiahnutie, aby sa planéta oteplila do konca storočia najviac o dva stupne. "Názory mnohých štátov na túto problematiku prešli vývojom," povedala Angela Merkelová s narážkou na USA a iné štáty, ktoré pred summitom limity odmietali.
USA - chcú zapojiť do klimatických problémov aj nastupujúcu Čínu a Indiu. "Do boja s týmto problémom je potrebné viac zapojiť krajiny, ktoré stoja doteraz mimo iniciatívy na zníženie emisií skleníkových plynov," povedal George Bush.
Čína - plánujú podporiť boj s klimatickými zmenami zefektívnením využívania energetických zdrojov a podporou zalesňovania. Jasné limity však odmieta. S ňou aj ďalšie štáty ako India, Mexiko či Brazília. "Limity na emisie, ktoré by spomalili ekonomiku štátu, spôsobia väčšie škody, než zmeny klímy vrátane záplav, sucha, búrok či zvyšovania morskej hladiny," vyhlásil zástupca Číny Ma Kai.