Európa v súčasnosti pozná zhruba 2 700 hotových alebo rozpracovaných noriem pre stavebníctvo. Toto číslo spolu s pribúdaním nových návrhov stále rastie. SR zatiaľ z nich prevzala viac ako tisíc. Časť z nich však ešte platí súbežne s pôvodnými národnými normami. Keďže európske normy sú vo všeobecnosti náročnejšie, možno spolu s ich uvádzaním do života očakávať zdražovanie.
V susednom Česku odhadol zväz podnikateľov v stavebníctve náklady na prispôsobenie sa týmto normám v najbližších desiatich rokoch na bilión korún. "Nedá sa jednoznačne povedať, o koľko to zdražie. Ide však o postupný proces. Kvalitnejšie výrobky nutne budú drahšie," reagoval na túto skutočnosť generálny riaditeľ sekcie stavebníctva slovenského ministerstva výstavby Anton Novotný, ktorý z hľadiska rastu cien v stavebníctve vidí väčší problém v plánovanom zjednotení DPH.
Pre preberanie noriem podľa Henriety Tölgyessyovej zo Slovenského ústavu technickej normalizácie neexistujú výnimky. Slovensko ako krajina zastúpená v Európskej komisii pre normalizáciu (CEN) má povinnosť všetky schválené normy preberať do šiestich mesiacov. Zároveň je stanovený termín, dokedy musí členská krajina zrušiť rozporné národné normy. O posunutie tohto termínu síce možno požiadať, ale iba vo výnimočných prípadoch. "Ide pritom len o oddialenie. Raz normy aj tak budú platiť," povedala. Požiadať tiež možno o národnú odchýlku normy, a to vtedy, ak norma nie je v súlade s právnym systémom krajiny. Zvyčajne sa však takéto žiadosti týkajú iba oblasti ochrany zdravia. Napríklad pri stanovovaní množstva azbestu vo vláknovocementových výrobkoch si takúto odchýlku uplatňujú Rakúsko, Švédsko či Švajčiarsko, kde zákony jeho používanie vôbec nepovoľujú. Zavádzanie noriem v oblasti stavebných výrobkov podľa Tölgyessyovej prispieva k jednotnému trhu a voľnému pohybu tovaru. Ich uplatňovanie pri navrhovaní alebo zhotovovaní stavieb zasa vyžadujú zahraniční investori.
O postupnosti procesu zavádzania európskych noriem na Slovensko podľa rezortu výstavby svedčí, napríklad, to, že v SR sa už nemontujú také výťahy, ktoré by neboli v súlade s európskou normou. Podobne to platí aj pre elektroinštaláciu. Inak je to v oblasti kameniva, kde majú európske normy väčšie nároky nielen na výrobok, ale aj na vybavenie skúšobní. Európske normy môžu tiež spôsobiť komplikácie pri rekonštrukciách. Problémom sa môžu stať okrem iného školy, kde už teraz chýbajú prostriedky na základné potreby, o náročnej obnove, napríklad, sociálnych zariadení podľa nových noriem ani nehovoriac. Novotný však v tejto veci zdôraznil: Väčšina škôl bola postavená v 70. rokoch. Ich obnova by bola nutná a finančne náročná aj bez ohľadu na to, či budú európske normy platiť alebo nie.
Komisie potrebujú profesionálov
Na Slovensku v súčasnosti pracuje viac ako dvadsať technických normalizačných komisií, ktoré sa zaoberajú pripomienkovaním európskych noriem v stavebníctve. "Podnikatelia majú možnosť zúčastniť sa na práci v týchto komisiách a formulovať svoje stanovisko," povedala Henrieta Tölgyessyová zo Slovenského ústavu technickej normalizácie. Európska komisia pre normalizáciu (CEN), ktorej riadnym členom sme sa stali len v tomto roku, sa podľa nej vyjadruje ku každej pripomienke. ČR je členom už od roku 1997. Ako však dodala, ohlas firiem nie je taký, aký by štátne inštitúcie očakávali. "Je to škoda. Cesta, ktorou by sme mali ísť, je ovplyvňovať niečo, čo sa tvorí, a nie len pasívne preberať hotové," dodala. "Je dôležité, aby sme komisie obsadili profesionálmi, najlepšie z odborných združení a cechov. Tí môžu pôsobiť priamo aj v technických komisiách CEN a obhajovať tak možnosti slovenského stavebného priemyslu," dodal Anton Novotný z ministerstva výstavby.
Skladba technických noriem na Slovensku v roku 2002 (všetky oblasti, v %)
Pôvodné národné normy 48
Európske normy 42
Medzinárodné normy 8
Ostatné normy 2
Zdroj: SÚTN