Rastúce úrokové sadzby na trhu začínajú Slovákov postupne odradzovať od zadlžovania sa. Hoci pôžičiek stále pribúda, ich rast je viditeľne pomalší. Od januára do augusta tohto roka kleslo tempo zadlžovania sa zo 41,7 na 36,5 percenta medziročne.
Vyplýva to zo správy o makroekonomickom prostredí, ktorú vypracovalo ministerstvo financií. Prírastky k úverom však za príliš vysoké považuje centrálna banka. Tá vo svojich komentároch opakuje, že ich príspevok k spotrebe domácností môže nepriaznivo ovplyvniť ceny.
Slováci sa zadlžujú málo
V prvých ôsmich mesiacoch roka 2006 vzrástol objem úverov poskytnutých obyvateľstvu medziročne priemerne o 51,8 miliardy korún. Napriek pomalšiemu rastu objemu úverov banky nižší záujem klientov nepociťujú. "Riešenie otázky bývania, ako aj ďalších potrieb, sú stále dôležité faktory vplývajúce na dopyt po úveroch. Ten je naďalej vysoký," tvrdí Martina Machavová z Tatra banky. Podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Miriam Fuňovej rastie objem úverov 39-percentným tempom, úvery na bývanie o 75 percent.
Zadlženie obyvateľov na Slovensku je však stále v porovnaní s Európou nízke. Podľa údajov ministerstva financií si v priemere každý Slovák 20 percent zo svojich disponibilných mesačných príjmov požičia. Ešte v roku 2000 mala každá slovenská domácnosť zo svojho rodinného rozpočtu požičaných priemerne asi desať percent.
V krajinách eurozóny pritom dosahuje pomer úverov k hrubému disponibilnému dôchodku až 80 percent. Dôvodom nižšieho zadlženia Slovákov sú podľa analytikov najmä nižšie mzdy, nezamestnanosť, ale aj neskoršie naštartovanie bankového sektora. Mierne viac zadlžení ako Slováci sú aj Česi, Maďari a Poliaci.
Koľko si požičať
Ako veľmi sa zadlžiť, je však otázne. Podľa Machavovej je hranica únosnosti pomeru disponibilného príjmu a výšky mesačnej splátky z úveru pre každého žiadateľa individuálna. "Rozhodujúce je, aby klientovi ostalo z disponibilného príjmu po odpočítaní splátky úveru a všetkých ostatných pravidelných platieb dostatok peňazí na bežné výdavky," tvrdí Fuňová. Okrem disponibilného príjmu klienta totiž maximálnu výšku úveru ovplyvňuje aj lehota splatnosti, úroková sadzba, poplatky a spôsob splácania úveru. Mesačné výdavky na úverové splátky by nemali presiahnuť zhruba 30 percent čistého príjmu klienta.
Vyšší záujem o úvery
Na druhej strane vyššie úrokové sadzby spôsobili zatraktívnenie vkladových produktov oproti alternatívnym formám investovania. Rast objemu vkladov sa medziročne vyšplhal na 15 percent, kým v roku 2005 to bolo v priemere iba 1,4 percenta. "Darí sa najmä termínovaným vkladom s ročnou viazanosťou, od konca júna vzrástol ich objem o viac ako polovicu," vysvetľuje Miriam Fuňová. Ďalší rast záujmu o terminované vklady v bankách bude podľa Machavovej závisieť práve od vývoja ich úrokových sadzieb.