StoryEditor

Vedci vyklonovali modifikované ošípané

27.03.2006, 10:30

Americkí vedci tvrdia, že sa im podarilo naklonovať ošípané bohaté na mastné kyseliny typu omega 3, tuk, ktorý je vhodný pre ľudské srdce. Omega 3 sa nachádza najmä v rybách, no tento zdroj je ohrozený zvýšeným znečistením a hromadením ortuti v rybích pečeniach. Tímu vedcov vedenému Yifanom Daiom z lekárskej fakulty pittsburghskej univerzity sa podarilo do plodov ošípaných vložiť gén nazvaný fat-1, ktorý sa bežne nachádza v laboratórnych červoch druhu Caenorhabditis elegans. Práve tento gén mení mastné kyseliny typu omega 6 na prijateľnejšie a stráviteľnejšie kyseliny typu omega 3. Po výmene tohto génu vedci ďalej postupovali ako pri klonovaní známej ovce Dolly v roku 1996. Hlavným cieľom výskumu je získať lepšie poznatky o funkciách srdca, ktoré je u ľudí a ošípaných takmer totožné. "Budeme používať tieto zvieratá ako model, aby sme videli, čo sa stane so srdcom, keď sa v tele zvýši hladina tuku omega 3. Umožní nám to vidieť, ako tento gén pomáha kardiovaskulárnemu systému," povedal spoluautor štúdie Randy Prather, špecialista z University of Missouri v Columbii. Zatiaľ však nie je isté, ako mäso z takto geneticky modifikovaných ošípaných bude chutiť, či ľuďom naozaj pri problémoch so srdcom pomôže a či sa hladina omegy 3 v telách ošípaných udrží na rovnakej hladine i v dospelosti. Ak by sa však všetko podarilo, podľa vedcov by takéto mäso malo dvojitú výhodu. "Po prvé, ošípané by mohli mať lepšiu srdcovú činnosť a tým dlhší život, čo by bolo výhodné pre farmárov. Po druhé, vytvorili by sme tak zdravšie zvieratá pre ľudskú konzumáciu," povedal Prather.
Genetické upravovanie zvierat a rastlín má však i svojich odporcov v radoch environmentalistov, ktorí tvrdia, že ohrozuje tak zdravie, ako i ekológiu. Na ich stranu sa pridalo i množstvo vedcov, ktorí svojich kolegov vyzývajú k dodržiavaniu zásad obozretnosti, najmä v prípade takýchto technologicky náročných noviniek. Klonovanie zvierat so súčasnými technológiami sa často nevyhne mnohým chybám, napríklad i predčasnému úhynu ovce Dolly v roku 2003. Pri snahe o vytvorenie prvej ošípanej na svete, ktorá bude mať zvýšenú hladinu kyseliny omega 3, museli vedci vytvoriť 1 633 klonovaných embryí, ktoré potom implantovali do 14 prasníc. Z 12 gravidných prasníc na svet potomkov priviedlo iba päť z nich, pričom z 12 plodov sa 10 narodilo živých. Z nich iba šesť v sebe malo gén fat-1, a tri, vrátane dvoch s týmto génom, mali vrodenú srdcovú vadu, pre čo ich vedci utratili vo veku troch týždňov. Snaha o vytvorenie zásobárne mastnej kyseliny omega 3 už pretrváva niekoľko rokov, keďže vedci veria, že okrem pozitívnych účinkov na kardiovaskulárny systém pomáha aj pri liečbe reumatizmu a cukrovky. No článok, ktorý v sobotu zverejnil odborný časopis British Medical Journal, polemizuje aj s týmto tvrdením. Z 89 štúdií totiž vyplýva, že ľudia trpiaci anginou pectoris sa po užívaní kyseliny omega 3 vystavili vyššiemu riziku srdcového infarktu, ako tí, čo prípravky obsahujúce túto látku neužívali.
V roku 2002 sa Pratherovmu tímu podarilo vytvoriť ošípané s modifikovanými orgánmi, vhodnými i na transplantáciu pre človeka. Orgány ošípaných sú v prirodzenom stave pokryté molekulami cukru, ktoré bránia pri prijatí v cudzom imunitnom systéme. Modifikované ošípané už jeden z dvoch génov zodpovedných za tvorbu cukru nemajú, čo urobilo veľmi dôležitý krok ku xenotransplantácii.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 02:39