Bitka o parlament -- v hre je štvrtina hlasov nerozhodnutých

Vyše dvadsať kresiel parlamentu nemá po budúcich voľbách istého majiteľa. Veľká časť ľudí, ktorí sú rozhodnutí ísť voliť, stále neuzavrela otázku, komu dá svoj hlas. Len v prípade najväčších politických rivalov - SDKÚ-DS a Smer-sociálna demokracia - viac než 16 percent ich voličov pripúšťa zmenu svojho rozhodnutia. Štvrtina voličov sa podľa sociologičky Oľgy Gyarfášovej bude rozhodovať na poslednú chvíľu.

Potentná SDKÚ
Okrem straty, samozrejme, obe strany môžu získať - z tábora iných strán, ktoré majú tiež nerozhodnutých voličov. Gyarfášová upozorňuje, že potenciál rastu má najmä únia. SDKÚ-DS môže podľa sociologičky loviť najmä svojich bývalých voličov, ktorí sa dnes radia medzi nerozhodnutých alebo sympatizantov Slobodného fóra. "V prípade Smeru sa zdá, akoby na seba nabalil všetku nespokojnosť, veľký potenciál získania ďalších voličov tam nevidím." Sociálni demokrati sa odlevu priaznivcov neobávajú. "Vzhľadom na naše preferencie by nás strata šestnástich percent bolela menej ako SDKÚ," hovorí podpredseda Smeru Dušan Čaplovič.

Padol mýtus
O Smere-SD dlhé roky platilo, že spomedzi parlamentných strán má najmenej stabilných voličov. Situácia sa však mení. Podľa odborníkov to súvisí najmä s dĺžkou pôsobenia strany. "Výskumy, ktoré pre nás robili aj zahraničné firmy, nám už toto potvrdili," hovorí Čaplovič. Voliči sa už stabilizovali, od mladých - nerozhodnutých sa to podľa neho posúva k strednej vrstve. Približne rovnako rozhodnutých priaznivcov má aj SDKÚ. Poslanec Tomáš Galbavý si nemyslí, že strana má nestabilnú základňu. "Máme vlastnú stratégiu kampane, neopierame sa o prieskumy." Prieskum IVO potvrdil, že najstabilnejších voličov majú SMK, ĽS-HZDS a KDH. "Aj keď nám preferencie klesli, vieme, že sa na skalných voličov môžeme spoľahnúť," hovorí podpredseda hnutia Milan Urbáni.

Solídna neistota
Najviac váhajúcich voličov má podľa prieskumu SNS a Slobodné fórum. Ak by sa od nich váhajúci priaznivci odklonili, skončili by pod hranicou zvoliteľnosti. Takmer jedna tretina voličov slobodných pritom uviedla, že vo voľbách sa ešte možno rozhodne inak. Strana si túto skutočnosť uvedomuje - hovorí riaditeľ mediálnej sekcie Róbert Kotian. "Programom, osobnosťami aj volebnou kampaňou robíme všetko pre to, aby sme priaznivcov presvedčili, že voliť nás má zmysel." Hovorca SNS Rafael Rafaj má pre danú situáciu iné vysvetlenie. "Naši voliči neradi prejavujú svoju vôľu v prieskumoch preferencií. Byť národniarom vytvára medzi ostatnými obyvateľmi zlý obraz, zamieňa sa s nacionalizmom."

Účasť nerozhodne
Rozhodnutie na poslednú chvíľu si podľa Gyarfášovej necháva takmer štvrtina voličov, preto je dnes veľmi ťažké predpovedať volebný výsledok. Sociologička zároveň upozorňuje, že volebná účasť nebude rozhodujúcim kritériom pre volebný výsledok. Predpoklad, ktorý sa na Slovensku v minulých rokoch opakoval, že viac idú voliť voliči Vladimíra Mečiara, SMK či KDH, už teraz podľa nej jednoznačne neplatí. "Volebná aktivita rôznych demografických skupín sa vyrovnáva." Volebný výsledok by podľa Gyarfášovej mohla ovplyvniť až kriticky nízka účasť - pod 30 percent.