Rozdiel medzi českou a slovenskou kinematografiou nie je len v množstve natočených filmov, ale aj v ich návštevnosti. Po niekoľkých domácich kasových trhákoch má najnovšie šancu posunúť latku diváckej priazne nový film Jana Hřebejka, ktorý mal minulý týždeň českú premiéru, na Slovensko sa však dostane až 11. septembra.
Pre tých, ktorých nezasiahla detská krutosť ani veľká vlna reklamných rozhovorov, tvorcovia vysvetľujú názov filmu Pupendo slovami, že je to infantilný iniciačný rituál, praktizovaný deťmi na základnej škole. Malé mučenie, kde nejde o život ani o zdravie, ale o to vydržať štipnutie kovovej mince a chváliť sa jej sčerveneným odtlačkom na holom pupku. Pupendo by malo vystihovať dobu 80. rokov v socialistickom Československu, kde už režim poriadne nekopal, iba svojim obyvateľom udeľoval podobné štípance. Dielo osvedčeného autorského tímu filmov Pelíšky a Musíme si pomáhať diváka prenesie tesne pred orwelovský rok 1984, keď doba páchne potuchlinou a ľuďom život preteká pomedzi prsty. Film sa po uvedení dočkal pozitívneho prijatia u kritiky, mnohí boli prekvapení, že nie je tak ako Pelíšky postavený iba na množstve humorných scénok. Menej zábavy, ale viac psychológie, dalo by sa zhrnúť. Na plagáte Pelíškov bola veľká plastová lyžička z NDR, ktorá sa vo filme roztopila v horúcej vode. Aj Pupendo zostáva verné zobrazovaniu dobových detailov, zmenil sa však proporčný pomer medzi humorom a drámou, svetlé okamihy plné oslobodzujúceho humoru majú svoj doplnok v horkých a len veľmi málo komických momentoch.
Zdanlivo opačné postoje k normalizácii predstavujú vo filme dve rodiny: svetoznámy sochár Mára (Boleslav Polívka) dopláca na neochotu zaradiť sa do oficiálnej sféry, odmieta peniaze od komunistov, ale prijíma ich od vekslákov, pre ktorých vyrába podradné gýče, rodina riaditeľa školy Břečku (Jaroslav Dušek) sa pokojne vyhrieva na spoločenskom výslní a využíva výhody svojho postavenia. Všetko o jeho morálnom rozpoložení vypovedá otázka: "Prečo by som mal práve ja stáť a šliapať vodu, keď iní plávajú kraulom?" V úlohách manželiek sa predstavujú Eva Holubová a Vilma Cibulková, druhá menovaná na seba priťahuje pozornosť dvojminútovou nudistickou scénou, ktorá je podľa kritikov ako jedna z mála v celom filme samoúčelná, svoju úlohu v raste návštevnosti filmu však určite zohrá.
Pupendo zobrazovanú dobu podčiarkuje aj hudobným výberom, okrem pesničiek na soundtracku nájdeme tiež niektoré dialógy z filmu venované témam ako pravidlá onanie, komunizmus je svinstvo a boľševici sú svine, nechýba ani posolstvo budúcim generáciám. Už dnes je jasné, že sa film rýchlo zaradí medzi českú klasiku. Z mnohých názorov odcitujme na záver aspoň kritika Tomáša Baldýnského, podľa ktorého sa vo filme Pupendo prvýkrát prejavila Hřebejkova vlastnosť, ktorá v jeho predchádzajúcich filmoch chýbala -- elegancia. "Vždy to bol inteligentný a poctivý filmár, tentoraz nás však sprevádza svojím filmom s uvoľnenou a sebaistou odvahou."
StoryEditor