Vývoj Slovenska a Poľska bol vždy veľmi blízky a v poslednom období je to ešte charakteristickejšie. Vstup oboch krajín do Európskej únie podľa očakávania evidentne prispel ku zrýchleniu hospodárskeho rozvoja oboch krajín. Rast oboch ekonomík presahuje 5% a obe krajiny výrazne prispievajú ku atraktívnosti stredoeurópskeho regiónu ako jednej z najrýchlejšie rastúcich oblastí v EÚ, kde momentálne taktiež prúdi najviac nových investícií v Európe.
Poľsko i Slovensko zaznamenali tiež podobné hodnotenie z hľadiska podmienok pre podnikanie podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra a poslednej Správy o globálnej konkurencieschopnosti. Slovensko sa umiestnilo v tomto rebríčku na 39.mieste, Poľsko na 42. Aké sú teda charakteristické črty podnikateľského prostredia v týchto krajinách? Ktoré aspekty sú spoločné a ktoré rozdielne?
Je zrejmé, že z hľadiska veľkosti domáceho trhu sú krajiny neporovnateľné -- počet obyvateľov v Poľsku 7-násobne prevyšuje Slovensko. Tento aspekt má určite vplyv na väčšiu otvorenosť príslušnej ekonomiky -- slovenský export predstavuje 76,8% domáceho produktu a import 79,5%, zatiaľ čo poľský export znamená len 41,8% domáceho produktu a import 43,2%. Domáci produkt na obyvateľa je na Slovensku na úrovni 52% EÚ, v Poľsku to predstavuje úroveň 46,7%. Obe krajiny majú veľké príležitosti vo zvyšovaní zamestnanosti, keďže napriek úctyhodnému rastu patria v nezamestnanosti k najvyšším v EÚ (Eurostat uvádza 18,8% a 18,2%)
Spoločnými silnými stránkami súčasnej poľskej a slovenskej ekonomiky sú:
- ekonomický rast
- kvalita pracovnej sily
- produktivita práce
- dostupnosť technológií
- kvalita technického vzdelania.
- prísun zahraničných investícií
Z medzinárodného porovnania vychádzajú pre Poľsko najlepšie nasledujúce parametre (v zátvorke je umiestnenie krajiny medzi 117 hodnotenými):
(21.) Kapacita univerzitného vzdelania
(24.) Kvalita vzdelávania matematiky a technických predmetov
(25.) Lokálna dostupnosť technológií
(32.) Dostupnosť výskumných a vývojových kapacít
(36.) Dostupnosť rizikového kapitálu
Slovensko sa najlepšie umiestnilo v nasledovnom:
(4.) Technologický prínos zahraničných investícií
(9.) Efektívnosť daňového systému
(10.) Produktivita práce
(10.) Prístup k finančným zdrojom
(10.) Dostupnosť vedcov a inžinierov
Na druhej strane poľská i slovenská ekonomika je ovplyvnená podobným dedičstvom pretrvávajúcej administratívnej byrokracie i nedostatočnými inštitucionálnymi zmenami v súdnictve. Spoločné slabé stránky sa dajú zosumarizovať nasledovne:
- Byrokracia štátnej a verejnej správy
- Nezávislosť súdnictva
- Efektívnosť právneho systému
- Náklady na poľnohospodárstvo
Poľsko bolo najhoršie hodnotené v nasledovných ukazovateľoch:
(98.) Pracovnoprávna legislatíva
(90.) Efektívnosť daňového systému
(87.) Náklady na poľnohospodárstvo
(81.) Legislatívny vplyv na zahraničné investície
Najväčšie príležitosti na zlepšenie na Slovensku sú v nasledovnom:
(67.) Nezávislosť súdnictva
(73.) Náklady na poľnohospodárstvo
(56.) Investície firiem do výskumu a vývoja
(54.) Kapacita univerzitného vzdelania
Uvedené charakteristiky naznačujú, že v Poľsku sa oproti Slovensku kladie väčší dôraz na kapacitu univerzitného vzdelania, dostupnosti výskumných a vývojových kapacít a tiež na celkovú podporu vzdelávania. Aj keď úroveň investícií do vedy a výskumu, či úroveň informačných a telekomunikačných technológií je približne rovnaká, na základe medzinárodných porovnaní sa dá konštatovať, že Poľsko má evidentne lepšiu pozíciu pre budovanie znalostnej ekonomiky ako Slovensko. Taktiež dostupnosť rizikového kapitálu je diametrálne odlišná, čo len podčiarkuje poľský potenciál v tejto oblasti.
Z opačnej strany sú tiež evidentné slovenské výhody. Predovšetkým daňová reforma a reforma pracovného práva, podnikateľmi považované za najpozitívnejšie zmeny v slovenskom podnikateľskom prostredí, v súčasnosti najviac posúvajú Slovensko. Táto skutočnosť je evidentná najmä pri daniach, kde efektívnosť daňového systému je na opačných póloch -- Slovensko je v tomto ukazovateli 9. najlepšie na svete, Poľsko až 90.-te. Rozdielne je aj celkové daňové zaťaženie. Podobne je to v oblasti pracovnoprávnej legislatívy. Údaje ukazujú, že potreba reformy daňového systému a pracovnoprávnych vzťahov je momentálne v Poľsku najočakávanejšou zmenou z hľadiska podnikateľského prostredia.
Podnikatelia na Slovensku sú tiež spokojnejší s legislatívou súvisiacou so zahraničnými investíciami a prístupom ku finančným zdrojom, ktorý zaznamenal za posledné štyri roky značné zlepšenie.
Pre rozvoj podnikateľského prostredia bude mať určite vplyv aj vstup oboch krajín do Európskej menovej únie. Tu je Slovensko ďalej nielen z dôvodu štrukturálneho vývoja ekonomiky, ale predovšetkým z dôvodu jasného Národného programu zavedenia Eura v krajine. Je potrebné zdôrazniť, že štrukturálny vývoj v Poľsku nie ja taktiež zlý a je evidentne lepší než napr. v Maďarsku či Česku, otázkou skôr zostáva politická vôľa vstupu do menovej únie po nedávnych parlamentných i prezidentských voľbách. V tomto smere bude samozrejme aj na Slovensku kľúčový výsledok parlamentných volieb v budúcom roku, ale je dobré, že Národný program zavedenia Eura s cieľom zaviesť Euro ku 1.1.2009 sa už rozbehol. Dá sa očakávať, že fungovanie rovnakej meny v oboch krajinách povedie len k zbližovaniu oboch ekonomík.
Nové možnosti poľsko-slovenskej spolupráce sa otvárajú zvlášť po vstupe do spoločného európskeho priestoru. Úspešne sa rozvíja spolupráca v oblasti cestovného ruchu, ktorá má určite ešte ďalší potenciál rastu. Veľmi nádejné sú projekty cezhraničnej spolupráce, ktorú by mohol ešte zvýrazniť projekt elektrickej železnice okolo celých Tatier z poľskej i slovenskej strany. Tento projekt vyplynul z víťaznej štúdie trvalo udržateľného rozvoja Vysokých Tatier, ktorá vzišla z verejnej súťaže a získala zaslúžený ohlas i podporu na slovenskej i poľskej strane.
Pri téme slovenského a poľského podnikateľského prostredia sa nedá nespomenúť veľmi dobrá spolupráca a ideová blízkosť zamestnávateľských zväzov -- slovenskej Republikovej únie zamestnávateľov a Poľskej konfederácie súkromných zamestnávateľov Lewiatan. Obe organizácie sú aktívnymi členmi UNICE, európskej zamestnávateľskej organizácie. Predpokladám, že svoju blízkosť preukážu napr. aj pri spoločnom postupe na pôde európskych inštitúcií proti nebezpečným nemeckým návrhom spájania daňovej politiky s čerpanim z eurofondov, či potreby reformných zmien v našej spoločnej Európskej únii.
Poľsko a Slovensko má okrem susediacej polohy mnohé podobné črty. Vždy to bola jazyková i mentálna blízkosť, podporená bezkonfliktnou minulosťou. V súčasnosti nás tiež spája nielen členstvo v rovnakých inštitúciach, ale tiež spoločná zahraničná orientácia a spoločné ciele, napr. i v rámci zoskupenia V4.
Budúcnosť je otvorená ešte užšej obojstranne prospešnej spolupráci. Pre slovenských podnikateľov znamená poľský trh ohromnú príležitosť z hľadiska sedemnásobného dopytu oproti domácemu trhu, Slovensko môže ponúknuť skúsenosti z reformy podnikateľského prostredia a rozvíjajúci sa strojársky a elektrotechnický priemysel. Nové investície zvlášť do automobilového priemyslu vytvárajú ďalší priestor pre rozvoj spolupráce a osobitnou témou je budovanie znalostnej ekonomiky.
Verím, že rozvoj podnikateľského prostredia v Poľsku a na Slovensku povedie k hospodárskemu rastu krajín a bude významne prispievať k tomu, aby stredoeurópsky región bol i naďalej jedným z najatraktívnejších oblastí pre ďalšie investície. Je evidentné, že tento trend sa bude pozitívne premietať v zlepšujúcej sa životnej úrovni občanov.