Popularita francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho podľa prieskumov verejnej mienky neklesá ani po sto dňoch na čele krajiny napriek nepriaznivým ekonomickým ukazovateľom, ktoré sprevádzajú jeho prípravy na naštartovanie reforiem. Sarkozy nastúpil do úradu 16. mája potom, čo v predvolebnej kampani plnej sľubov o zásadnej zmene po 12 rokoch vlády konzervatívcov pod vedením Jacqua Chiraca porazil socialistku Ségolene Royalovú. 52-ročný syn maďarského prisťahovalca "postavil na hlavu" francúzsku politiku svojím energickým a aktívnym prístupom k vládnutiu, ktorý ho posledné tri mesiace udržiava na mediálnom výslní.
Prieskum zverejnený v stredu v ľavicovom denníku Liberation odhalil, že 65 percent Francúzov schvaľuje Sarkozyho pôsobenie na poste prezidenta, čím sa novozvolený prezident stal najpopulárnejšou hlavou štátu od čias Charlesa de Gaulla. Prvé náznaky problémov sa však objavili tento mesiac, keď ukazovatele hospodárskeho rastu za druhý štvrťrok nedosiahli očakávanú úroveň a tým vrhli tieň pochybnosti na schopnosti vlády splniť cieľ 2,25-percentného rastu v tomto roku.
To nie sú dobré správy pre pravicovú vládu, ktorá sa spolieha na silnejší rast, aby mohla financovať balík daňových reforiem schválený parlamentom minulý mesiac. Premiér Francois Fillon nasadil hrdinskú tvár a vyhlásil, že cieľ je stále dosiahnuteľný. Pozornosť pritom presunul na druhú fázu reformného programu, ktorý by mal zahŕňať nepopulárne opatrenia pre zníženie nákladov na zdravotníctvo a zmenu dôchodkového systému. Tá by umožnila niektorým zamestnancom verejného sektora odísť do dôchodku už v 50. roku života.
Opozícia voči Sarkozymu bola doteraz len mierna a nevyskytli sa žiadne masové pouličné protesty, ktoré prinútili predchádzajúce vlády ustúpiť od reformných plánov. Sarkozy prisľúbil počas svojho päťročného funkčného obdobia uskutočniť približne 30 reformných krokov a uistil Francúzov, že "nikdy nebude nudným prezidentom".
StoryEditor