StoryEditor

Vo poľských voľbách zvíťazili opoziční konzervatívci, Európa však má obavy

26.09.2005, 13:34
Autor:
TASRTASR

Opozičná konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) zvíťazila v nedeľňajších parlamentných voľbách v Poľsku. So ziskom 26,6 percenta hlasov sa stala najsilnejším politickým subjektom, informovala dnes dopoludnia po sčítaní 60 percent odovzdaných hlasov ústredná volebná komisia vo Varšave. Liberálni konzervatívci z Občianskej platformy (PO) sa podľa týchto čiastkových výsledkov, ktoré nezahŕňajú veľké mestá ako Varšava a Krakov, umiestnili na druhej priečke, keď ich podporilo 24,1 percenta právoplatných voličov.
Strana PiS by tak získala 151 a Občianska platforma 123 poslaneckých mandátov. Obaja potenciálni partneri by spolu mali 274 kresiel v 460-člennom Sejme a disponovali by tak pohodlnou parlamentnou väčšinou.
Tretie miesto obsadila podľa oficiálnych čiastkových výsledkov radikálna roľnícka strana Sebaobrana, ktorej odovzdalo hlas 12,4 percenta voličov. Až štvrtý skončil vládny Zväz demokratickej ľavice (SLD) so ziskom 10,9 percenta, nasleduje nacionalistická Liga poľských rodín (LPR) so 7,8 percenta a umiernená roľnícka Poľská ľudová strana (PSL) so 7,1 percenta. Tú podporili najmä ľudia na vidieku.
Podľa zákona získa v parlamente dve kreslá aj nemecká menšina. Na parlamentných voľbách sa zúčastnilo len 38 percent voličov, čo je najnižšia účasť od roku 1989.
K výsledkom volieb do poľského parlamentu sa v dnešných vydaniach vyjadruje väčšina európskych denníkov. Víťazstvo PiS podľa španielskeho konzervatívneho denníka ABC znamená, že poľská spoločnosť podnikla silný krok smerom doprava. Vysvetlenie treba hľadať v atmosfére všeobecnej korupcie, pod ktorou krajina trpí. Dôvera obyvateľstva v politikov silno utrpela, čo možno vidieť na nízkej volebnej účasti.
Podľa talianskeho denníka La Repubblica sa poľskej pravici podarilo v krajine s 20-percentnou nezamestnanosťou získať dôveru obyvateľov sklamaných ľavicovými stranami. Posun doprava však z medzinárodného hľadiska nemožno chápať ako dobrú správu.
Dvojčatá Lech a Jaroslaw Kacziňskí, ktorí boli v minulosti odporcovia vstupu krajiny do Európskej únie a vstup do eurozóny prijímajú s chladom, majú mimoriadne zlé vzťahy s Ruskom prezidenta Vladimira Putina i s Nemeckom. S nedôverou sa pozerajú aj na masívne investície nadnárodných spoločností z USA v Poľsku, dodáva La Repubblica.
Obavy z bilaterálnych vzťahov medzi Varšavou a Moskvou vyslovil po volebnom víťazstve poľských konzervatívcov ruský denník Kommersant. Podľa neho sa bratia Kacziňskí ako jeden muž stavajú do cesty plánovanému nemecko-ruskému ropovodu vedúcemu cez Baltské more. Obe víťazné konzervatívne strany sú navyše známe svojím agresívnym protiruským postojom.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/dane-a-odvody-2007, menuAlias = dane-a-odvody-2007, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 13:37