StoryEditor

Vedci nie sú mediálne hviezdy. Slovensko má iný záujem

19.03.2006, 23:00
Úspešní vedeckí pracovníci sa len výnimočne stávajú spoločensky uznávanými celebritami, ktoré by slúžili ako pozitívny vzor hodný nasledovania.

Financovanie slovenskej vedy je v porovnaní s ostatnými krajinami únie, ale aj jej vlastnými potrebami, dlhodobo poddimenzované. Podľa doc. Jána Gaduša z Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre je slovenská veda dlhodobo niekde na jednom z posledných miest záujmu spoločnosti. S tým súvisí aj jej neuspokojivé financovanie, nedostatočné vybavenie a množstvo nedoriešených organizačných otázok.
Úspešní vedeckí pracovníci sa len výnimočne stávajú spoločensky uznávanými celebritami, ktoré by slúžili ako pozitívny vzor hodný nasledovania.

Sizyfovská práca
"Napriek tomu, že sa v ostatnom čase akoby vede začalo venovať viac pozornosti, rôzne agentúry na podporu vedy prácu pre vedcov vôbec neuľahčili a nestala sa radostnejšou. Naopak, v záplave tých, ktorí sa na vede chcú len priživovať a vykazovať prehľady o výsledkoch tých, ktorí vedu skutočne ešte robia, sú vedci nútení ,rekvalifikovať sa' za administrátorov," hovorí Gaduš.
Väčšinu svojho času trávia hľadaním a študovaním konkurzných podmienok a termínov tej-ktorej agentúry, písaním projektov a správ. "Po ich posúdení im však agentúry ani len neoznámia stanovisko hodnotiteľov, a ak už aj v konkurencii uspejú, nasleduje ďalšia tortúra so zdolávaním rôznych administratívnych obmedzení pri nákupe potrebnej techniky," pokračuje. Vedecká práca sa takto podľa neho stáva sizyfovskou prácou.

Veda -- tímová práca
Dnešná veda sa podľa Gaduša čoraz viac stáva tímovou ako individuálnou prácou, aj keď za každým výsledkom treba vidieť aj osobný prínos každého tvorivého jedinca. Veda je tiež čoraz viac podmienená zložitým a technologicky náročným prístrojovým vybavením.
Úspešnosť vedeckej práce je -- ako pokračuje Gaduš -- pomerne ťažké merať. Nestačí ju vyjadriť len objemom spotrebovaných finančných prostriedkov alebo počtom vynálezov či prijatých patentov.
Vedecký pokrok sa totiž len málokedy udeje za "veľkého tresku". Skutočne veľké objavy sa veľkými často stávajú až z historického, retrospektívneho pohľadu. "V aktuálnom čase sa aj veľký objav môže zdať len malým, nepatrným zrnkom v mozaike výsledkov a prínosov. Často sa ani za objav nepovažuje, možno sa nežičlivým okolím aj znevažuje, a navyše -- ako všetko nové -- len ťažko sa presadzuje a uvádza do života," vysvetľuje Gaduš.
Ako pokračuje, sotva je možné očakávať, že krajina s piatimi miliónmi obyvateľov bude rovnako vedecky produktívna ako iná s 50 či 500 miliónmi ľuďmi. "Myslím si však, že máme vedeckých nadšencov, ktorí majú dosť odvahy a znalostí na to, aby ,mori' vedy plávali ako ,malé parníčky' v jednom šíku s ,transkontinentálnymi krížnikmi'. Možno sa slovenská veda v tomto mori javí len ako malá bodka. No aj táto bodka je dôležitá, pretože môže signalizovať -- rovnako ako bodka vo vete -- istý predel. A môže ísť o veľmi vážny a dôležitý predel," uvažuje.

Chýba výchova špičiek
Slovensko však -- aj napriek mnohým spochybňujúcim hlasom -- poskytuje podľa Gaduša mladým ľuďom vzdelanie na veľmi dobrej úrovni. "Čo nám chýba, je výchova ,špičiek', elitná výchova tých, ktorí vykazujú nadpriemerné výsledky v niektorom zameraní," tvrdí. Takýchto mladých ľudí podľa neho treba viac motivovať, venovať im viac pozornosti, poskytnúť im na ich prácu kvalitné zariadenie.
Podľa profesora Jozefa Čižmárika z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave slovenské vysoké školy pripravujú širokospektrálne vzdelaných odborníkov. "Doterajšie výsledky ukazujú, že naši absolventi PhD. obstoja v náročnej medzinárodnej konkurencii, a keď sa im umožní primeraný postdoktorandský študijný pobyt na špičkových zahraničných pracoviskách, sú schopní plniť prestížne úlohy," hovorí.
Otvorením hraníc po roku 1989 sa otvoril priestor pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu a výmenu skúseností, ale aj na odlev mladých odborníkov za lepšími podmienkami do zahraničia.
No v oveľa menšom meradle to platí aj opačne. Dôkazom toho je skúsenosť riaditeľa Matematického ústavu SAV v Bratislave prof. Anatolija Dvurečenského. Na jeho ústave nedávno úspešne ukončili doktorandské štúdium dvaja mladí vedci z Nemecka a Malty.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/biznis, menuAlias = biznis, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 00:59