Ivan Cupper, ktorého odsúdil Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) na doživotie za vraždy niektorých členov gangu diničovcov, sa v septembri pravdepodobne dostane na slobodu. Skončí sa maximálna päťročná lehota na jeho väzbu.
Z väzenia môže vyjsť vďaka konaniu senátu Najvyššieho súdu, ktorý vedie Štefan Harabin. Informuje o tom dnes Denník N.
Harabinov senát 7. júla opätovne zrušil rozsudok ŠTS v kauze sýkorovcov, ktorá je prejednávaná pod názvom Róbert L. (Kýbel) a spol.
Obžalovaní zo siedmich vrážd sú okrem vodcu skupiny ešte Ivan Cupper, Jozef Roháč, Martin Bihári a Alojz Kromka.
Vec odňali pezinskému súdu
Senát zároveň vec odňal pezinskému súdu a prikázal, aby o nej začal od začiatku rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa denníka tak ignoroval nielen námietky zaujatosti, ale aj stanovisko celého trestného kolégia Najvyššieho súdu a dvoch iných senátov tohto súdu.
Sudcovia, prokurátori aj právnici nerozumejú, ako je to možné, píše denník.
„Ak sudca Najvyššieho súdu povie, že preňho stanovisko trestného kolégia nie je záväzné, tak to je rozklad štátu. Takto predsa súdnictvo nemôže fungovať,“ povedal denníku jeden z nich. Podľa niektorých by už vo veci mal konať generálny prokurátor Jaromír Čižnár a preskúmať, či sa Harabin nedopustil trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Zároveň by sa podľa nich mali predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), aj Súdna rada zaoberať možnosťou podať návrh na jeho disciplinárne potrestanie.
Lališ, Cupper a Roháč dostali vlani v kauze doživotie. Alojza K. odsúdili, ale trest už nedostal, lebo je odsúdený na doživotie v inej veci. Martin Bihári dostal 23 rokov.
Rozhodol o tom senát ŠTS Jozefa Šutku. Vo februári 2017 senát Najvyššieho súdu, ktorý vedie Harabin, rozsudok zrušil.
Povedal, že vec má rozhodovať iný senát, lebo Šutkov senát je zaujatý, pretože už dopredu schválením dohody o vine a treste nižších členov gangu prejudikoval záver, že vinní budú aj ich šéfovia. Sudcovia nesúhlasili a tvrdili, že len postupovali podľa zákona o dohadovacom konaní.
Harabinova premisa „je absurdná“
Predseda ŠTS Michal Truban zistil, že všetky senáty na jeho súde schvaľovali v kauze sýkorovci nejaké dohody a podľa Harabinovej logiky sú všetci sudcovia zaujatí. Dal preto návrh na odňatie veci pezinskému súdu.
O návrhu rozhodoval senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedá sudca Juraj Kliment. Rozhodol, že Harabin nemá pravdu, a vyhlásil, že vo veci môže konať pôvodný Šutkov senát.
Klimentov senát skonštatoval, že Harabinova premisa „je absurdná“.
Odvolal sa aj na judikatúru európskeho súdu, ktorá posudzovala rovnakú vec v Nemecku. Tiež upozornil, že obhajcovia vzniesli námietku zaujatosti voči Šutkovmu senátu ešte počas pojednávania.
Odvolávali sa na to isté, na čo neskôr Harabin. Námietku Najvyšší súd ešte počas hlavného pojednávania zamietol – o tom rozhodoval senát pod vedením Petra Krajčoviča.
Keď teda Harabin rozhodoval v odvolacom konaní, rozhodol úplne opačne ako Krajčovičov senát, pripomenul denník N. Vec išla preto na trestné kolégium, a to dalo v pomere 12 k 5 za pravdu Klimentovi, Krajčovičovi aj ŠTS. Stalo sa tak 5. apríla 2017.
Trestné kolégium tiež rozhodlo, že ak už raz bolo o námietke zaujatosti senátu rozhodnuté, nemôže sa o nej znovu rozhodovať.
Koncom apríla vo veci znovu rozhodoval ŠTS a obžalovaným udelil rovnaké tresty. Obžalovaní sa hneď na pojednávaní odvolali. Vzápätí podali prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel a aj advokát Daniel Lipšic, ktorý na súde zastupuje poškodených rodičov zavraždeného Romana Deáka, námietky zaujatosti voči Harabinovi aj celému senátu.
Mal o nich rozhodnúť najprv Harabinov senát, následne by sa prokurátor mohol odvolať a vec by dostal iný senát. Harabin však o námietkach nerozhodol, pretože podľa neho neboli podané bezodkladne. Namiesto toho zrušil celý rozsudok ŠTS.