Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.07.2017, 11:41

Gašparovič: Česi chceli rozdelenie Československa viac než Slováci

Gašparovič: Česi chceli rozdelenie Československa viac než Slováci

Schválenie deklarácie o zvrchovanosti Slovenska v roku 1992 vo vtedajšej Slovenskej národnej rade (SNR) rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov neurýchlilo. V tom čase bolo už viac-menej jasné, že Československo ako spoločný štát skončí. Povedal to bývalý prezident Ivan Gašparovič, ktorý bol pred 25 rokmi predsedom SNR.

"Predstavovali sme si oveľa voľnejšiu federáciu, než bola do tej doby. Boli sme si vedomí, že právnu záväznosť táto deklarácia nemala, ale mala svoje opodstatnenie - informovali sme občanov, na akých princípoch bude ústava Slovenskej republiky, ktorú sme v septembri (roku 1992 ) prijali," uviedol Gašparovič. Dodal, že Slovensko malo vlastnú ústavu, hoci ešte bolo súčasťou federácie.

Chceli sme byť súčasťou novej Európy

SNR v deklarácii zo 17. júla 1992 okrem iného vyhlásila zvrchovanosť za základ suverénneho štátu a prihlásila sa k prirodzenému právu slovenského národa na sebaurčenie. Ten istý deň vtedajší československý prezident Václav Havel ohlásil abdikáciu.

"V tom čase sa rodila aj nová Európa. Záležalo nám na tom, aby sme tej novej Európy, ktorá sa vytvorí, boli súčasťou," uviedol Gašparovič, ktorý bol prezidentom Slovenska v rokoch 2004 až 2014.

Tlak na rozdelenie Československa bol podľa Gašparoviča z českej strany nakoniec silnejší. "Mal som dojem, že Česi boli v pozícii, že niečo svoje strácajú. Vzťah toho pochopenia, že sme dva národy, tam nakoniec nebol," povedal.

Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú lepšie

Spoločný štát Čechov a Slovákov na konci roka 1992 zanikol. Podľa Gašparoviča sú ale vzťahy medzi oboma krajinami aj občanov teraz lepšie ako v minulosti.

"Som veľmi rád, že vzťahy medzi predstaviteľmi oboch štátov sú pozitívne a že si vzájomne dokážeme z hľadiska medzinárodného postavenia pomáhať. Čo ma osobne ešte viac teší, je, že vzťahy medzi občanmi sú oveľa priateľskejšie a úprimnejšie, než boli predtým," povedal exprezident.

Rokovania o deklarácii o zvrchovanosti rozdelili slovenskp politickú scénu na dva tábory. Napríklad niekdajší disident Ján Čarnogurský či neskorší premiér Mikuláš Dzurinda ako poslanci SNR za kresťanských demokratov patrili k menšinového táboru snemovne, ktorý hlasoval proti deklarácii.

"Bolo to tak trochu sklamanie z tých politických strán, ktoré po (nežnej) revolúcii dominovali. Zrazu po voľbách v roku 1992 stratili svoje pozície. Teda (ich predstavitelia) neboli tí, ktorí s deklaráciou a perspektívou Slovenska prídu, a preto naznačovali svoje sklamanie touto formou protestu," reagoval Gašparovič na nesúhlas časti poslancov SNR s deklaráciou o zvrchovanosti.

Gašparovič v tom čase pôsobil v Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara, ktoré v roku 1992 na Slovensku presvedčivo vyhralo voľby. O desať rokov neskôr Gašparovič z HZDS vystúpil.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.